Dopyt: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 9: Riadok 9:
'''Agregátny/Celkový dopyt v mikroekonómii''', skrátene často nazývaný ''' dopyt''', je súčet trhových dopytov po všetkých statkoch na trhu, čiže množstvo všetkých statkov na trhu, ktoré sú všetci kupujúci ochotní a schopní ex-ante/očakávane kúpiť za danú cenu tohto statku za dané časové obdobie. Analogicky existuje aj '''funkcia agregátneho dopytu''' a jej krivka a '''inverzná funkcia agregátneho dopytu''' a jej krivka.
'''Agregátny/Celkový dopyt v mikroekonómii''', skrátene často nazývaný ''' dopyt''', je súčet trhových dopytov po všetkých statkoch na trhu, čiže množstvo všetkých statkov na trhu, ktoré sú všetci kupujúci ochotní a schopní ex-ante/očakávane kúpiť za danú cenu tohto statku za dané časové obdobie. Analogicky existuje aj '''funkcia agregátneho dopytu''' a jej krivka a '''inverzná funkcia agregátneho dopytu''' a jej krivka.


Existuje však aj [[agregátny dopyt (makroekonómia)|agregátny/celkový dopyt]], skrátene často nazývaný '''dopyt''', jednak v [[makroekonómia|makroekonómii]] a jednak v [[národné účtovníctvo|národnom účtovníctve]],
Existuje však aj [[agregátny dopyt (makroekonómia)|agregátny/celkový dopyt]], skrátene často nazývaný '''dopyt''', jednak v [[makroekonómia|makroekonómii]] a jednak v [[národné účtovníctvo|národnom účtovníctve]],ktorý je (trocha) inak definovaný a určovaný.


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 09:54, 30. september 2015

...................................TVOJA MAMKA...................vo jedného konkrétneho statku, ktoré je jeden kupujúci (individuálny dopyt, q) alebo skupina kupujúcich, spravidla na celom trhu (trhový dopyt, čiastkový dopyt, Q), ochotný a schopný ex-ante kúpiť za danú cenu (p) tohto statku za dané časové obdobie. Vyjadruje komplexný pohľad na množstvo statku, ktoré by kupujúci kúpil/-li za určitú cenu

Túto mikroekonomickú definíciu treba upresniť. Dopyt nie je len funkciou ceny samotného statku, ale aj cien všetkých ostatných statkov na trhu (p2, p3…) a hlavne disponibilného príjmu kupujúceho (m)/kupujúcich (M) - preto pojem „schopný“ (tzv. kúpyschopný efektívny dopyt). Slovo „ochotný“ znamená po zohľadnení úžitkovej funkcie kupujúceho/kupujúcich (čiže aký má tovar pre nich úžitok). Ex-ante znamená vopred, čiže ide o úmysel kúpiť a nesmie sa zamieňať s tým, čo už bolo kúpené (ex post).

Funkcia dopytu (jej jednorozmerný grafe sa volá krivka dopytu) je (nejaká) funkcia q - p resp. Q – p (presnejšie q - (p1, p2…, m) resp. Q – (p1, p2, .., M)) , čiže všeobecná závislosť medzi dopytom a cenou. Funkcia je spravidla klesajúca (pokles dopytu po tovare s rastúcou cenou statku) - tzv. zákon klesajúceho dopytu. Funkcia teda vyjadruje vzťah medzi cenou statku a požadovaným množstvom tohto statku.

Inverzná funkcia dopytu (jej jednorozmerný graf sa nazýva inverzná krivka dopytu), často nesprávne nazývaná len funkcia dopytu, je funkcia p - q resp. p – Q (presnejšie (p1, p2…, m) - q resp. (p1, p2, .., M) – Q, čiže „opačne zobrazená“ funkcia dopytu.

Agregátny/Celkový dopyt v mikroekonómii, skrátene často nazývaný dopyt, je súčet trhových dopytov po všetkých statkoch na trhu, čiže množstvo všetkých statkov na trhu, ktoré sú všetci kupujúci ochotní a schopní ex-ante/očakávane kúpiť za danú cenu tohto statku za dané časové obdobie. Analogicky existuje aj funkcia agregátneho dopytu a jej krivka a inverzná funkcia agregátneho dopytu a jej krivka.

Existuje však aj agregátny/celkový dopyt, skrátene často nazývaný dopyt, jednak v makroekonómii a jednak v národnom účtovníctve,ktorý je (trocha) inak definovaný a určovaný.

Pozri aj