Tolerancia (znášanlivosť): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 16:06, 18. apríl 2016

Tolerancia (po lat. tolerore = strpieť) je:

spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý nie je zdieľané
uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú

Termín, ktorý sa prvý raz objavil v 15. storočí (doba náboženských vojen) a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).

V dnešnej dobe (minimálne od 18. storočia, kedy sa rozšíril boj proti fanatizmu) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.

Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok skepticizmu, ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo Johna Locka Pojednanie o tolerancii (1687 – 16868), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Tolerancia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tolerancia (znášanlivosť)

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Tolerancia''' ([[latinčina|po lat.]] ''tolerare'' = strpieť) je:
+'''Tolerancia''' ([[latinčina|po lat.]] ''tolerore'' = strpieť) je:
-* spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý/-ré nie je zdieľaný/-né
+* spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý nie je zdieľané
-* uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú
+* uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či [[konania]] v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú
-Termín, ktorý sa prvý raz objavil v [[16. storočie|16. storočí]] (doba náboženských vojen) a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).
+Termín, ktorý sa prvý raz objavil v [[16. storočie|15. storočí]] (doba náboženských vojen) a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).
 V dnešnej dobe (minimálne od [[18. storočie|18. storočia]], kedy sa rozšíril boj proti [[Fanatizmus|fanatizmu]]) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.
-Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo [[John Locke|Johna Locka]] ''Pojednanie o tolerancii'' ([[1685]] – [[1686]]), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.
+Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo [[John Locke|Johna Locka]] ''Pojednanie o tolerancii'' ([[1685|1687]] – [[1686|16868]]), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.
 == Iné projekty ==