3. symfónia (Saint-Saëns): Rozdiel medzi revíziami

	Symfónia č. 3 c mol "Avec orgue", Op. 78
Druh skladby	symfónia
Vznik	1886
Približná dĺžka	36 min.
Časti skladby
	Adagio - Allegro moderato - Poco adagio; Allegro moderato - Presto - Maestoso - Allegro;
Inštrumentácia
	Picc., 2 Fl., 2 Ob., Cor.i., 2 Cl., Cl.b., 2 Fag., Cfg. - 4 Cor., 2 Tr., 3 Tromb., Tb. - Timp., G.C., Ptti, Trg. - Pno., Org. - Archi.

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 23:16, 17. december 2016

Symfónia č. 3 c-mol „Organová“, Op. 78 je dielo francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa.

Vznik

Skladateľ symfóniu dokončil v roku 1886 na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“^[1] Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil organ a klavír – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Dielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi Franzovi Lisztovi, ten však zomrel krátko po londýnskej premiére, ktorú dirigoval sám skladateľ. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.

Premiéra diela sa uskutočnila 19. mája 1886 v St James's Hall v Londýne. Zaznel aj Saint-Saënsov Klavírny koncert č. 4 c mol, a skladateľ sa teda na tomto koncerte predviedol aj ako sólista a dirigent.^[2]

Analýza

Dielo je skomponované pre veľký symfonický orchester doplnený o klavír a organ. Organ sa objavuje v pomalej časti Poco adagio a potom vo finále skladby (časti Maestoso - Allegro). Hoci symfónia sa dnes najčastejšie uvádza s prívlastkom "Organová", pôvodný skladateľov titul znie "S organom", čo naznačuje, že organ tu nemá koncertantné ambície a jeho úloha je synergická s ostatnými nástrojmi orchestra. Napriek tomu zvuk veľkého 32 píšťalového organu dodáva skladbe najmä pri živom prevedení jedinečnú majestátnosť a efekt. Klavír sa objavuje v časti Presto vtipnými krátkymi virtuóznymi vstupmi a v časti Maestoso v sprievodnej štvorručnej podobe.

Symfónia je skomponovaná ako dvojvetová, hoci sa v jej pláne dajú ľahko rozlíšiť 4 hlavné celky zodpovedajúce tradičnej symfonickej stavbe, vrátane druhej pomalej a tretej "tanečnej" časti. Napriek zreteľne oddeliteľným častiam sa však symfónia vyznačuje cyclickou transformáciou ústredného motívu v celom jej priebehu, v duchu lisztovskej "tématickej transformácie".^[3] Práve to dodáva skladbe rafinovanú prepracovanosť a súdržnosť, ktorá je jej najsilnejšou stránkou, netradičná inštrumentácia ju už len podporuje vonkajším efektom.

Symfónia začína v tempe Adagio krátkym úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, Allegro moderato, sa rozvíja naliehavá staccatová téma. V tejto časti skladateľ využil motív z Lisztovho diela Totentanz. Zakrátko zaznie aj druhá téma. Časť Poco adagio zodpovedá pomalej vete v tradičnej symfonickej stavbe. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikom v krásnej pietnej téme. Celá prvá veta končí v tichom morende. Druhá veta začína energickým Allegro moderato. To ešte viac zrýchli v Presto, v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. Maestoso otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované štvorručným žblnkaním klavíra, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Ide o jeden z najskvelejších okamihov skladby. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo zrýchľuje na Allegro a dielo smeruje k efektnému vyvrcholeniu. Posledné takty uzatvára niekoľko zostupných úderov na tympany s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.

Vybrané nahrávky

↑ DUBAL, David. The Essential Canon of Classical Music. New York : [s.n.], 2003. S. 337.
↑ Organ Symphony | work by Saint-Saens. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2016-12-17].
↑ SERVICE, Tom. Symphony guide: Saint-Saëns's Third (the Organ symphony). The Guardian, 2014-02-25. Dostupné online [cit. 2016-12-17]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)

[1] DUBAL, David. The Essential Canon of Classical Music. New York : [s.n.], 2003. S. 337.

[2] Organ Symphony | work by Saint-Saens. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2016-12-17].

[3] SERVICE, Tom. Symphony guide: Saint-Saëns's Third (the Organ symphony). The Guardian, 2014-02-25. Dostupné online [cit. 2016-12-17]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 ==Vznik==
-Skladateľ symfóniu dokončil v roku [[1886]]. Symfóniu od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére, ktorú dirigoval sám skladateľ. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.
+Skladateľ symfóniu dokončil v roku [[1886]] na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dubal|meno=David|titul=The Essential Canon of Classical Music|vydanie=|vydavateľ=|miesto=New York|rok=2003|isbn=|strany=337}}</ref> Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Dielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére, ktorú dirigoval sám skladateľ. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.
+Premiéra diela sa uskutočnila 19. mája 1886 v [[St James's Hall]] v Londýne. Zaznel aj Saint-[[Camille Saint-Saëns|Saë]]<nowiki/>nsov Klavírny koncert č. 4 c mol, a skladateľ sa teda na tomto koncerte predviedol aj ako sólista a dirigent.<ref>{{Citácia periodika|titul=Organ Symphony {{!}} work by Saint-Saens|periodikum=Encyclopedia Britannica|url=https://www.britannica.com/topic/Organ-Symphony|dátum prístupu=2016-12-17}}</ref>
-Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný.“ Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Napriek zaužívanému titulu symfónie – „organová“ – tu tento nástroj, ktorý sa objavuje v dvoch častiach, predstavuje jeden z hlasov orchestra a nemá koncertnú ambíciu. Jeho funkcia je skôr harmonická. Pri predstavení symfónie s veľkým, 32 pedálovým organom je dosiahnutý mimoriadne pôsobivý účinok na poslucháčov. Dvojručný i štvorručný klavírny part v symfónií je veľmi náročný a pripomína Saint-Saënsa ako klavírneho virtuóza.
 ==Analýza==
+Dielo je skomponované pre veľký symfonický orchester doplnený o klavír a organ. Organ sa objavuje v pomalej časti ''Poco adagio'' a potom vo finále skladby (časti ''Maestoso - Allegro''). Hoci symfónia sa dnes najčastejšie uvádza s prívlastkom "Organová", pôvodný skladateľov titul znie "S organom", čo naznačuje, že organ tu nemá koncertantné ambície a jeho úloha je synergická s ostatnými nástrojmi orchestra. Napriek tomu zvuk veľkého 32 píšťalového organu dodáva skladbe najmä pri živom prevedení jedinečnú majestátnosť a efekt. Klavír sa objavuje v časti ''Presto'' vtipnými krátkymi virtuóznymi vstupmi a v časti ''Maestoso'' v sprievodnej štvorručnej podobe.
-Hoci sa v symfónií dajú zreteľne odlíšiť štyri obvyklé časti, skladateľ si želal, aby sa symfónia hrala v dvoch vetách. Napriek tomu v koncertných programoch a bookletoch je niekedy symfónia rozdelená do troch alebo štyroch viet. Symfónia začína v tempe ''Adagio'' kratším úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, ''Allegro moderato'', sa rozvíja rýchlejšia, naliehavá téma. V tejto časti skladateľ využil melódiu z Lisztovho diela Totentanz. Časť ''Poco adagio'' zodpovedá pomalej druhej vete v klasickej stavbe symfónií. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikovým nástrojom hrajúcim zmierlivú melódiu. Ide o najznámejšiu časť celej symfónie. Druhá veta začína energickým ''Allegro moderato''. To ešte viac zrýchli v ''Presto'', v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. ''Maestoso'' otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované žblnkaním klavíra so štvorručnými rozkladmi akordov, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. Prevedenie sa nesie v duchu slávnostného duchu vety. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo mení na ''Allegro'' a dielo smeruje k jeho vyvrcholeniu. Celé dielo uzatvára niekoľko zostupných úderov na tympany s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.
+Symfónia je skomponovaná ako dvojvetová, hoci sa v jej pláne dajú ľahko rozlíšiť 4 hlavné celky zodpovedajúce tradičnej symfonickej stavbe, vrátane druhej pomalej a tretej "tanečnej" časti. Napriek zreteľne oddeliteľným častiam sa však symfónia vyznačuje cyclickou transformáciou ústredného motívu v celom jej priebehu, v duchu lisztovskej "tématickej transformácie".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Service|meno=Tom|titul=Symphony guide: Saint-Saëns's Third (the Organ symphony)|periodikum=The Guardian|dátum=2014-02-25|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/music/tomserviceblog/2014/feb/25/symphony-guide-saint-saens-organ-tom-service|dátum prístupu=2016-12-17|jazyk=en-GB}}</ref>  Práve to dodáva skladbe rafinovanú prepracovanosť a súdržnosť, ktorá je jej najsilnejšou stránkou, netradičná inštrumentácia ju už len podporuje vonkajším efektom.
-Symfónia, v ktorej sa spája nemecká presnosť a francúzska delikátnosť, je obľúbená dodnes. Koncertné prevedenie je ale vždy limitované potrebou nástroja, ktorý dodal tomuto dielu výnimočnosť – píšťalového organu.
+Symfónia začína v tempe ''Adagio'' krátkym úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, ''Allegro moderato'', sa rozvíja naliehavá staccatová téma. V tejto časti skladateľ využil motív z Lisztovho diela ''Totentanz''. Zakrátko zaznie aj druhá téma. Časť ''Poco adagio'' zodpovedá pomalej vete v tradičnej symfonickej stavbe. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikom v krásnej pietnej téme. Celá prvá veta končí v tichom morende.  Druhá veta začína energickým ''Allegro moderato''. To ešte viac zrýchli v ''Presto'', v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. ''Maestoso'' otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované štvorručným žblnkaním klavíra, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Ide o jeden z najskvelejších okamihov skladby. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo zrýchľuje na ''Allegro'' a dielo smeruje k efektnému vyvrcholeniu. Posledné takty uzatvára niekoľko zostupných úderov na tympany s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.
 ==Vybrané nahrávky==
@@ Riadok 27: / Riadok 29: @@
 *[[Jean Martinon]], [[Orchestre National de l'ORTF]]
 *[http://www.rtve.es/alacarta/videos/los-conciertos-de-la-2/conciertos-2-concierto-ortve-22/1862287/ Jun Märkl, Symfonický Orchester z Španielčina Rádio Televízia.]
 [[Kategória:Symfónie]]
 [[Kategória:Camille Saint-Saëns]]