Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
d erb
Riadok 9: Riadok 9:
|Podpis =
|Podpis =
|}}
|}}
[[Súbor:COA Zapolya Istvan.jpg|náhľad|Rodový erb]]
'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], [[Maďarsko]] - † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]], dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.
'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], [[Maďarsko]] - † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]], dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.



Verzia z 16:00, 19. február 2018

Ján II. Žigmund Zápoľský
uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda
uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda
Narodenie7. júl 1540
Budín, Maďarsko
Úmrtie14. marec 1571 (30 rokov)
Alba Iulia, Rumunsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján II. Žigmund Zápoľský
Rodový erb

Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, Maďarsko - † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej, dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku,) ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.

Zdroj