Pálfiovci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 22:36, 16. február 2019

Pálfiovci z Erdődu (staršie Pálffyovci) bol jeden z najznámejších aristokratických rodov v Uhorsku.

Ide o pomerne mladý rod, ktorý sa do popredia dostal v prvej polovici 16. storočia hneď na počiatku vlády Habsburgovcov v Uhorsku. V roku 1526 v bitke pri Moháči zahynul nielen český a uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ale aj mnoho príslušníkov vysokého kléru a uhorskej šľachty. Medzi šľachticmi, ktorí v bitke zahynuli, bol aj Vavrinec Pálfi. Jeho potomkovia sa po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón priklonili na stranu nového panovníka a habsburskému rodu zostali verní až do zániku Rakúsko-Uhorska.

V tieni Habsburgovcov získali Pálfiovci ako pôvodne zemiansky rod najskôr titul barónov, na prelome 16. a 17. storočia grófsky titul a v 19. storočí získali dve vetvy právo užívať titul kniežací. Genealógia rodu je veľmi komplikovaná, rod sa bohato rozvetvil. V 18. storočí prišlo k dvom veľkým deľbám majetku: počas prvej deľby sa v roku 1707 rod rozdelil na dve veľké vetvy – staršiu vetvu, ktorej zakladateľom sa stal gróf Mikuláš Jozef Pálfi (1657 – 1732) s manželkou Katarínou Alžbetou, rod. Weichsovou, a mladšiu vetvu, ktorú založil Mikulášov brat – gróf Ján Bernard Pálfi (1663 – 1751) s manželkou grófkou Annou Teréziou, rod. Coborovou. V roku 1735 prebehla druhá deľba majetku a výsledkom rodinnej dohody bolo rozdelenie staršej vetvy rodu na tri samostatné línie, ktoré vytvorili vnukovia Mikuláša Jozefa Pálfiho: Mikuláš Jozef Pálfi (1710 – 1773) s manželkou Annou Sidóniou, rod. Althanovou sú zakladateľmi malackej línie, Leopold Štefan Pálfi (1716 – 1773) s manželkou Máriou Jozefínou, rod. Waldsteinovou založili stupavskú líniu a Rudolf Jozef Pálfi (1719 – 1768) s manželkou Máriou Eleonórou, rod. Kaunitz-Rietbergovou založili červenokamenskú líniu staršej vetvy rodu. Tieto línie nesú mená podľa lokalít, ktoré boli ich hlavnými sídlami.

Na hrade Červený Kameň sídlila trvalo červenokamenská línia. Práve tento hrad bol prvým rodovým majetkom Pálfiovcov a postavenie hlavného sídla celého rodu si udržal až do roku 1945. Hrad Pálfiovci získali v roku 1583 a rodinou bol trvale obývaný od roku 1588, kedy bola ukončená jeho prestavba na reprezentatívne sídlo. Prvým vlastníkom z pálfiovského rodu bol rábsky hrdina Mikuláš Pálfi (1552 – 1600) s manželkou Máriou Magdalénou, rod. Fuggerovou. Posledný vlastník, gróf Karol Maria Pálfi (1905 – 1992) hrad Červený Kameň opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.

Pozri aj

Pálfiho palác

Literatúra

HUPKO, Daniel - JANÁČKOVÁ, Ivana - TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. Druhé, opravené vydanie. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2012, 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6

Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálfiovci

Verzia z 12:07, 16. február 2019 upraviť 78.141.76.219 (diskusia) Peter Pálffy Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:36, 16. február 2019 upraviť vrátiť LacoR (diskusia \| príspevky) 12 470 editací Revízia 6793452 používateľa 78.141.76.219 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie Ďalšia úprava →
Riadok 1:		Riadok 1:
	'''Pálfiovci z ~~Slovenska~~''' (staršie ''Pálffyovci'') bol jeden z najznámejších aristokratických [[šľachtický rod\|rodov]] v [[Uhorsko\|Uhorsku]].		'''Pálfiovci z Erdődu''' (staršie ''Pálffyovci'') bol jeden z najznámejších aristokratických [[šľachtický rod\|rodov]] v [[Uhorsko\|Uhorsku]].

	Ide o pomerne mladý rod, ktorý sa do popredia dostal v prvej polovici [[16. storočie\|16. storočia]] hneď na počiatku vlády [[Habsburgovci\|Habsburgovcov]] v [[Uhorsko\|Uhorsku]]. V roku 1526 v [[Bitka pri Moháči (1526)\|bitke pri Moháči]] zahynul nielen [[Čechy\|český]] a uhorský kráľ [[Ľudovít II. Jagelovský]], ale aj mnoho príslušníkov vysokého kléru a uhorskej šľachty. Medzi šľachticmi, ktorí v bitke zahynuli, bol aj [[Vavrinec Pálfi]]. Jeho potomkovia sa po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón priklonili na stranu nového panovníka a habsburskému rodu zostali verní až do zániku [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]].		Ide o pomerne mladý rod, ktorý sa do popredia dostal v prvej polovici [[16. storočie\|16. storočia]] hneď na počiatku vlády [[Habsburgovci\|Habsburgovcov]] v [[Uhorsko\|Uhorsku]]. V roku 1526 v [[Bitka pri Moháči (1526)\|bitke pri Moháči]] zahynul nielen [[Čechy\|český]] a uhorský kráľ [[Ľudovít II. Jagelovský]], ale aj mnoho príslušníkov vysokého kléru a uhorskej šľachty. Medzi šľachticmi, ktorí v bitke zahynuli, bol aj [[Vavrinec Pálfi]]. Jeho potomkovia sa po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón priklonili na stranu nového panovníka a habsburskému rodu zostali verní až do zániku [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]].