Bazilišok (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Smrtihlav (diskusia | príspevky)
1 233 editací
presun zo stránky Bazilišok
Značky: nový článok bez náležitostí vizuálny editor
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 08:12, 5. október 2019

Bazilišok (menej často: bazilisk [1][2][3]; zastarano: bazilišek [4][5], baziliškus [3]) mal v mytológii viacero významov.

Od staroveku to bol údajný krátky (len vyše 20 cm dlhý) žltý had s korunkovitým sfarbením (prípadne aj korunkovitými výbežkami) na hlave, ktorý žil najmä v severnej Afrike a bol natoľko jedovatý, že mal vraj až smrtiaci dych, prípadne aj smrtiaci pohľad a hlas. Ešte v 19. bol občas považovaný za druh reálne existujúceho, veľmi jedovatého hada. V starovekom Egypte bol tento had stotožňovaný s kobrou aspis.

Od vrcholného stredoveku (prevažne do 17. storočia) sa tak v niektorých textoch a vo výtvarnom umení označoval bájny tvor s hlavou kohúta (s korunkou), telom kohúta s veľkým počtom kohútích nôh (ale niekedy aj s telom iného vtáka, ropuchy či iného zvieraťa) a chvostom hada, ktorý sa obyčajne vyliahol z vajca starého kohúta vysedeného ropuchou a mal smrtiaci pohľad a/alebo dych. Inokedy to bol bájny tvor s hlavou kohúta (a prípadne 2 rohmi) a ostatným telom okrídleného draka či dráčika [6][7][8][9][10][11][12] [13][14][4][15]; drak vysedený hadom z mýtického vajca [16] či lietajúci jašter s usmrcujúcim pohľadom [3]. V slovenských rozprávkach sa tak zriedkavo označoval drak, šarkan.[5]

V niektorých prekladoch Biblie (v slovenčine napr. v Roháčkovom preklade) sa pod týmto menom prekladali rôzne druhy jedovatých hadov (kobra, vretenica atď.) uvedené v pôvodných biblických textoch.[15][16][17] V alegorickom výklade Biblie cirkevných otcov sa tak označoval buď symbol nespravodlivosti, klamstva, zla a pod., alebo symbol smrti, hriechu a diabla, alebo symbol apokalyptického draka (teda Leviatana) a podobne.[15]

Referencie

  1. ↑ bazilisk; bazilišok. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 157.
  2. ↑ bazilišok. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. ↑ a b c KOPECKÁ, M. et al. Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch. Bratislava: Veda, 2011 [1] S. 75
  4. ↑ a b bazilišek. In: Slovenský náučný slovník I., S. 79.
  5. ↑ a b SMATANA, M. Zo studnice rodnej reči. Ktože to tu straší, čože to tu máta? (2). In: Kultúra slova 2004, č. 4 [2] S. 228
  6. ↑ The Natural History. Pliny the Elder. John Bostock, M.D., F.R.S. H.T. Riley, Esq., B.A. London. Taylor and Francis, Red Lion Court, Fleet Street. 1855. [3]
  7. ↑ Basilisk. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft Band III,1 (1897), stĺpce 100–101 [4]
  8. ↑ Basilisk. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM-Ausgabe. Verlag J. B. Metzler 2000, Band 1 1529-1530
  9. ↑ Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 2. S. 426. [online]. zeno.org, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  10. ↑ Basilisk. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 2. S. 377. Online-Bibliothek [online]. zeno.org, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  11. ↑ bazilišek. In: Ottův slovník naučný.
  12. ↑ Basilisk. In: Adelung, Grammatisch-kritisches Wörterbuch der Hochdeutschen Mundart, Band 1. Leipzig 1793, S. 743.
  13. ↑ The Basilisk [online]. webhome.idirect.com, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  14. ↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat, Bratislava: Madé letá, 1965, S. 299
  15. ↑ a b c Lexikon [online]. bibelwissenschaft.de, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  16. ↑ a b bazilišek. In: Malá československá encyklopedie 1, S. 383
  17. ↑ bazališek. In: NOVOTNÝ, A. Biblický slovník. 1956, S. 61 [5]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bazilišok_(mytológia)&oldid=6919028“