Drak

O iných významoch výrazu Drak pozri Drak (rozlišovacia stránka).

Drak alebo šarkan je mýtické zviera vyskytujúce sa v mnohých kultúrach.

Na rozdiel od bežne zaužívaných predstáv nie je možné problematiku drakov zhrnúť do predstavy rozprávkového draka a to dokonca ani jeho podobu. Predstavy o vzhľade draka prešli mnohými premenami, a preto jediné, čo je možné s istotou tvrdiť je, že ide o tvora s jednou hlavou alebo viacerými hlavami. Zjavne drakom s najvyšším počtom hláv bol stohlavý Ladón, naproti tomu čínske draky sú zásadne jednohlavé. Niektoré draky chrlia oheň, no vyskytujú sa aj zmienky o drakoch ktoré chrlia mrazivý vzduch, kyselinu, či dokonca paru.. Ďalším problémom opisu predstavy draka spočíva v krídlach. Drak mohol mať, spravidla netopierie krídla, ale z rôznych bájí je známe značné množstvo drakov bez krídel. Dokonca nie je možné presne povedať, koľko nôh mohol mať drak v ľudských predstavách, pretože sa vyskytujú štvornohé aj dvojnohé draky (Wyverny), no sú známe draky aj viacnohé alebo dokonca beznohé. Existujú zmienky aj o morských drakoch.

Jeho vlastnosti sú v jednotlivých podaniach rovnako problematické ako jeho vzhľad. Môžeme povedať, že klasická predstava Európana je, že ide o hlúpe a zlé bájne zviera. Táto predstava však nie je celkom pravdivá, pretože mnohí draci boli posvätní a ich zabitie bolo tvrdo potrestané. V neeurópskych predstavách drakov sú tieto tvory často dobré a pomáhajúce ľuďom. V niektorých starovekých predstavách nájdeme aj predstavy klasického netvora.

Anatómia

Zakladná stavba dračieho tela začína hlavou, v nej ma mozgovňu približne tak isto velkú ako u Delfína, to zaručuje aj určitú inteligenciu. Draci su schopný vidieť aj v tme a za zlých poveternostných podmienok, oko draka chráni priesvitná blana pred prudkým vetrom a žiarom. Vzhladom na mohutnosť ňufáku je dračí čuch citlivy a dokáže zacítiť korisť na 10 kilometrov, ak fuká vietor od koristi k nemu tak aj ďalej. Sluchové orgány sú citlivé a líšia sa od druhu draka, niektorí draci majú vysoké uši, iný v podobe membrány ktoré splívajú s hlavou. Na hlave môže mať aj jeden pár rohov slúžiace na obranu, alebo zápasenie medzi samcami. Europsky drak ma štyri končatiny, jeden pár krídiel a chvost. Končatiny su mocné a uspôsobene na rýchly rozbeh pri vzlete. Krídla majú profil netopierieho krídla a pozostávajú z rovnakých častí, s tým rozdielom že nábežná časť ktorá spája trup draka je zo silnej svaloviny a slúžia prakticky ako další pár končatín. Chvost slúži v lete ako kormidlo, z anatomického hľadiska je dôležitý na reguláciu teploty tela a uskladňovanie tuku počas zimných období, kedy je drak najmenej činný. Pokožku tvoria tvrdé šupiny ktoré su však citlivé na svetlo a lahko absorbujú teplo taktiež su rôzne sfarbené do kamuflážových farieb. Spodnú časť draka tvoria krčné, hrudné a brušné pláty ktoré chránia citlivé orgány a genitálie, zaujímave je však to že majú schopnosť absorbovať chlad ako teplo, a s určitosťou slúžia na reguláciu tepla takto nedôjde k prehriatiu draka. Samčie genitálie sú skryté v tzv. štrbine v brušnom pláte, majú podobu kužela a sú tvorené svalovinou. Na základni penisu je tzv. uzol ktorý sa pri vyvrcholení vo vagíne zväčšuje. Samiččie genitálie su taktiež chránené podobným spôsobom. Pod štrbinov sa nachádzajú vonkajšie pysky tvorene silnou svalovinov ktorá sa dokáže počas koitusu stiahnuť alebo pri pokládaní vajíčok roztiahnuť. Priemerná dospelá europska dračica pokladie 3 až 6 vajec. Vajcia su sfarbene do svetlých farieb a pokryté tmavými škvrnami z dôvodu kamufláže pred dravcami. Dračí vek sa rozdeluje na dekády a ma 10 a viac dekád. 1 dekáda znamená 10 rokov ľudského života. Dospelosť draka začína piatov dekádou. Staroba deviatov dekádov. Priemerný europsky drak sa dožíva cca 100 - 120 rokov.

Chrlenie ohňa predstavuje obranný systém draka, znova závisí od druhu. Princíp chrlenia je následujúci : Drak naberie najprv vzduch do vzduchového vaku pri žalúdku, tento vzduch sa prepustí do ďalšej komory kde je uskladnena horlavá kvapalina alebo bionapalm. Ten sa skladá prevažne z alkoholu ktorý vzniká kvasením potravy predovšetkým ovocia a cukrou, medzi zložky bionapalmu patrí aj tuk. Tento vzduch vytlačí kvapalinu do dvoch kapilár ktoré sa na konci zužujú, kapiláry vyusťujú na vnutornej strane tlamy po oboch stranách. Tu sa rozpráši pred drakom a pomocou živočišnej elektriny sa výbojom zapáli. System zápalu je skoro totožný s obrannym systemom elektrického úhora. Chrlenie je však dočasné, keďže drak spotrebuje svoju kvapalinu pomerne rýchlo a preto ju využíva len v najnutnejších prípadoch, alebo vtedy ked je komora s bionapalmom preplnená.

Spôsob života

Veľmi zvláštny je i spôsob dračieho rozmnožovania, dvorenie nastáva vtedy keď drak-samec predvádza samičke rôzne akrobatické lety ktoré prejdu až na samotné naháňanie samičky vo vzduchu, dvorenie sa ukončuje koitusom na zemi. Ďalším veľmi zaujímavým problémom je evidentný nedostatok dračích samíc (je zaujímavé, že predstava draka ako mužského prvku sa udržala aj v dnešnej fantasy literatúre a rozprávkach). Podľa známej literatúry dračica postaví hniezdo, kde znesie vajcia (3 až 6), z ktorých vysedí mláďatá, o ktoré sa potom stará. V jaskyni pritom udržiava stály oheň, celá jaskyňa tým pádom funguje ako inkubátor. Zvláštne je, že počet hláv nie je dedičný.

Stravovacie návyky jednotlivých drakov sú rôzne, existujú draci bylinožraví, ale prevažná väčšina drakov je všežravá, ľudožravosť je vzácna a dochádza vtedy ked nieje dostatok potravy v okolí, alebo keď ľudia narušia teritorium draka, stavbami alebo polnohospodárskou aktivitov.

Umenie

Azda najväčšiou zaujímavosťov je rozšírenie povestí a príbehov o drakoch, dajú sa nájsť prakticky všade. Od Japonska po Anglicko, od Perzie po Rusko. A preto sa výraz Drak v mnohých krajinách líši. V Japonsku, Korei a Číne existuje výraz Lung, v Rusku je to Zirnitra alebo v staroslovančine Zmej, v Polsku Smog, v Maďarsku Sharkáný (ztadial pochadza výraz šarkan), Anglicko, Irsko, Škotsko má Wyvern, Weyvern či Wyrn alebo Wurm, a konečnej latinke Draco.

Draci su populárny najmä v literatúre a to už od legendárneho Smauga od Tolkiena. Avšak výraznu premenu z beštialnych tvorov unášajúce panny, na mierumilovné bytosti priniesla hlavne spisovateľka Anne Mccaffreyova, svojími knihami Drakeni z Pernu. Okrem literatúry zasiahli aj do filmu a to legendarnym filmom Dračie srdce či populárnym animovaným filmom Ako si vycvičiť draka. Dnes dokonca vznikajú rôzne fandomy zamerané len na drakov. Taktiež drakologia sa stava čoraz populárnejšiou témou.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

Wikislovník

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Drak
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drak
• Wikislovník ponúka heslo slovníka Drak