Drak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Drak pozri Drak (rozlišovacia stránka).

Drak alebo šarkan je mýtické zviera vyskytujúce sa v mnohých kultúrach.

Na rozdiel od bežne zaužívaných predstáv nie je možné problematiku drakov zhrnúť do predstavy rozprávkového draka a to dokonca ani jeho podobu. Predstavy o vzhľade draka prešli mnohými premenami, a preto jediné, čo je možné s istotou tvrdiť je, že ide o tvora s jednou hlavou alebo viacerými hlavami. Zjavne drakom s najvyšším počtom hláv bol stohlavý Ladón, naproti tomu čínske draky sú zásadne jednohlavé. Niektoré draky chrlia oheň, no vyskytujú sa aj zmienky o drakoch ktoré chrlia mrazivý vzduch, kyselinu, či dokonca paru. Ďalším problémom opisu predstavy draka spočíva v krídlach. Drak mohol mať, spravidla netopierie krídla, ale z rôznych bájí je známe značné množstvo drakov bez krídel. Dokonca nie je možné presne povedať, koľko nôh mohol mať drak v ľudských predstavách, pretože sa vyskytujú štvornohé aj dvojnohé draky (Wyverny), no sú známe draky aj viacnohé alebo dokonca beznohé. Existujú zmienky aj o morských drakoch.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho vlastnosti sú v jednotlivých podaniach rovnako problematické ako jeho vzhľad. Zakladná stavba dračieho tela začína hlavou, v nej ma mozgovňu približne tak isto velkú ako u delfína, to zaručuje aj určitú inteligenciu. Draci su schopní vidieť aj v tme a za zlých poveternostných podmienok, oko draka chráni priesvitná blana pred prudkým vetrom a žiarom. Vzhladom na mohutnosť ňufáku je dračí čuch citlivý. Sluchové orgány sú citlivé a líšia sa od druhu draka, niektorí draci majú vysoké uši, iný v podobe membrány ktoré splívajú s hlavou. Na hlave môže mať aj jeden pár rohov slúžiace na obranu, alebo zápasenie medzi samcami. Drak ma štyri končatiny, jeden pár krídiel a chvost. Končatiny su mocné a uspôsobené na rýchly rozbeh pri vzlete. Krídla majú profil netopierieho krídla. Chvost slúži v lete ako kormidlo. Pokožku tvoria tvrdé šupiny. Spodnú časť draka tvoria krčné, hrudné a brušné pláty. Chrlenie ohňa predstavuje obranný systém draka, znova závisí od druhu.

Umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Azda najväčšiou zaujímavosťou je rozšírenie povestí a príbehov o drakoch, dajú sa nájsť prakticky všade. Od Japonska po Anglicko, od Perzie po Rusko. A preto sa výraz Drak v mnohých krajinách líši. V Japonsku, Kórei a Číne existuje výraz Lung, v Rusku je to Zirnitra alebo v staroslovančine Zmej, v Polsku Smog, v Maďarsku Sharkáný (ztadial pochadza výraz šarkan), Anglicko, Irsko, Škotsko má Wyvern, Weyvern či Wyrn alebo Wurm, a konečnej latinčine Draco.

Draci su populárni najmä v literatúre a to už od legendárneho Smauga od Tolkiena. Ale výraznu premenu z beštialnych tvorov unášajúcich panny, na mierumilovné bytosti priniesla hlavne spisovateľka Anne Mccaffreyova, svojími knihami Drakeni z Pernu. Okrem literatúry zasiahli aj do filmu a to legendárnym filmom Dračie srdce či populárnym animovaným filmom Ako si vycvičiť draka. Dnes dokonca vznikajú rôzne fandomy zamerané len na draky. Taktiež drakológia sa stáva čoraz populárnejšiou témou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]