Palisáda (stena): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rzuwig (diskusia | príspevky)
d Revízia 62.197.243.127 používateľa 95.102.245.120 (diskusia) bola vrátená
O novú informáciu
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Taunusstein - Limes Wachturm.jpg|náhľad|vpravo|Rekonštrukcia rímskeho opevnenia s palisádami]]
[[Obrázok:Taunusstein - Limes Wachturm.jpg|náhľad|vpravo|Rekonštrukcia rímskeho opevnenia s palisádami]]kot
'''Palisáda''' alebo '''palisády''' je stena tvorená kôlmi, ktoré sú pevne zarazené kolmo do zeme alebo na vrchol opevnenia. Jednotlivý kôl palisády sa takisto nazýva '''palisáda'''. Mala buď obrannú funkciu, teda slúžila ako opevnenie (proti útočníkom alebo v praveku aj proti zveri) alebo ohraničovala vnútorné plochy sídliska, kultového miesta či hrobu.
'''Palisáda''' alebo ''' kalisády''' je stena tvorená kôlmi, ktoré sú pevne zarazené kolmo do zeme alebo na vrchol opevnenia. Jednotlivý kôl palisády sa takisto nazýva '''palisáda'''. Mala buď obrannú funkciu, teda slúžila ako opevnenie (proti útočníkom alebo v praveku aj proti zveri) alebo ohraničovala vnútorné plochy sídliska, kultového miesta či hrobukokot.


== Palisáda ako opevnenie ==
== Palisáda ako opevnenie ==

Verzia z 17:42, 9. október 2020

Rekonštrukcia rímskeho opevnenia s palisádami

kot

Palisáda alebo kalisády je stena tvorená kôlmi, ktoré sú pevne zarazené kolmo do zeme alebo na vrchol opevnenia. Jednotlivý kôl palisády sa takisto nazýva palisáda. Mala buď obrannú funkciu, teda slúžila ako opevnenie (proti útočníkom alebo v praveku aj proti zveri) alebo ohraničovala vnútorné plochy sídliska, kultového miesta či hrobukokot.

Palisáda ako opevnenie

Ak sa používala na obranné účely, boli koly zarazené tesne vedľa seba a často boli v kombinácii s inými obrannými prvkami ako napríklad vodnými priekopami. Palisádové koly sú obyčajne zhruba 35 cm hrubé, zo zeme vyčnievajú asi 2 m, zeme sú zapustené 1 m, na vrchole sú zašpicatené a horný okraj môže byť upravený s okienkami pre obrancov a podobne.

Toto opevnenie malo využitie v pravekustredoveku na obranu pred nepriateľmi. Výhodou bol ľahko dostupný stavebný materiál, nevýhodou zraniteľnosť voči ohňu. Najviac sa uplatnilo na ochranu miest a menších pevností. S objavom obliehacích strojov ho vystriedali kamenné opevnenia. Na území Slovenska sa skončila éra hradov z dreva a palisád po tatárskom vpáde v prvej polovici 13. storočia, kedy sa ukázali drevené opevnenia ako nedostatočné pred mongolským spôsobom dobýjania hradov.

Iné projekty