Zimné plávanie: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 33: | Riadok 33: | ||
[[Kategória:Plávanie]] |
[[Kategória:Plávanie]] |
||
[[Kategória:Zimné športy]] |
|||
Verzia z 22:03, 1. marec 2021
Zimné plávanie je plávanie v štandardných plavkách v zimnom období vo vode chladnejšej ako 12 °C („studená voda“), spravidla v prírode s časom pobytu vo vode aspoň 2-3 minúty. Za zimné plávanie možno považovať aj také plávanie, keď je voda ľadová (pod 4°C) a plavec v nej pláva aspoň 1 minútu. Za športové zimné plávanie možno považovať také plávanie, keď plavec prepláva vzdialenosť aspoň 100 metrov. Z bezpečnostných a zdravotných dôvodov by čas pobytu v studenej vode nemal presiahnuť 20 minút.
Zimné plávanie na Slovensku
Začiatky
Prvé organizované zimnoplavecké akcie (pod dobovým názvom športové otužovanie) sa na Slovensku uskutočnili v roku 1978, a to pod gesciou plavca-účastníka Olympijských hier v Helsinkách 1952 Vladimíra Skovajsu (1929-2002).[1] Iste bol pre takéto aktivity inšpiráciou a vzorom aj diaľkový a zimný plavec PaeDr. Ján Novák[2] - Slovák žijúci v Čechách ako vojak z povolania, ktorý sa preslávil v roku 1974 (a tiež 1975) ako druhý a dvojnásobný československý premožiteľ prielivu La Manche. Významnú úlohu pri propagácii otužovania a zimného plávania mal už od roku 1994 aj operný spevák - otužilec Martin Babjak.[3][1]
Prvé otužilecké skupiny a kluby
Značné oživenie otužileckých a zimnoplaveckých aktivít nastalo na Slovensku v roku 1999 a jeho výsledkom bol vznik prvého slovenského otužileckého klubu Ľadové medvede Bratislava (ĽMB) ako občianskeho združenia (OZ), a to 6. januára 2000 na čele s MUDr. Jozefom Makaiom (1947-2017). Koncom roka 2000 mal tento klub asi 30 členov a od roku 2002 mal ako prvý z klubov aj webovú stránku. Väčšie pravidelne aktívne a formálne neorganizované otužilecké zoskupenia vznikli v roku 2000 aj v Banskej Bystrici (hlavne z aktívnych športovcov-päťbojárov)[3], v Košiciach (skupina Košické tulene) a v Piešťanoch už skôr vznikla tradícia zimnej plavby cez rieku Váh pod vedením Karola Kevana.[1] V roku 2006 sa novým veľkým otužileckým klubom stali Slovenské ľadové medvede, OZ: vznikli z odídencov z ĽMB a v roku 2012 združovali celkom asi 140 členov (v Bratislave asi 100 trénujúcich na troch lokalitách), v Banskej Bystrici (~20), v Bánovciach nad Bebravou (~10) a v Nitre (~10). V roku 2010 sa občianskym združením stal početný klub Tučniaky Žilina. Veľa ďalších skupín otužilcov vzniklo v rokoch 2010-2015. Aktuálny stav klubov a skupín na Slovensku a ich webov a/alebo facebookovských stránok možno nájsť v článku Prehľad otužileckých klubov na Slovensku.[4]
Zimnoplavecké súťaženie
To započalo v roku 1978 neformálnymi pretekmi na jazere Štrkovec v Bratislave[1] aj za účasti českých zimných plavcov. V rokoch 2001-2005 organizoval klub ĽMB bodovaciu súťaž Pohár ĽMB nazývanu aj liga, napr. v sezóne 2003/2004 to bolo 21 kôl, súhrn ku tomu je v poznámke Gabčíkovo: hotovo![5]. Prvé slovenské majstrovstvá v zimnom plávaní prebehli v réžii ĽMB v rokoch 2002-2005 v Bratislave na Draždiaku aj za účasti českých zimných plavcov. Pokusom o ich znovuobnovenie boli Majstrovstvá SR v zimnom plávaní, ktoré zorganizovali v Senci v rokoch 2007 a 2009 SĽM.V sezóne 2017/2018 vznikol Slovenský pohár v zimnom plávaní (SPvZP) s pevnými pravidlami, súťažným poriadkom atď., ktorý je dokumentovaný na webových stránkach servera www.sportoveotuzovanie.sk[6].
Otužilecké výnimočnosti
Asi najatraktívnejším zimnoplaveckým podujatím na Slovensku je od roku 2001 tradičné januárové plávanie v Dunaji v Bratislave na trati 1000 m, ktorého súčasťou býva v prípade vhodných podmienok aj plavba vybraných plavcov-otužilcov cez tok (cca 1600 m). Od roku 2019 sa toto podujatie koná ako Memoriál Jozefa Makaia. Slovenskou výnimočnosťou je Hymna otužilcov[7] z roku 2001. Unikátnou akciou bola v roku 2006 Otužilecká 24-hodinovka, ktorej sa 17.-18. novembra 2006 zúčastnilo 143 plavcov a podľa vtedajších informácií nemala vo svete obdobu[8]
Slovenskí zimní plavci na súťažiach v Česku
Slovenskí zimní plavci sa zúčastňovali súťaží československého pohára v zimnom plávaní (po rozdelení Československa v roku 1993 ako Českého pohára - ČPvZP) od jeho vzniku v roku 1975 ako členovia českých klubov (v zmysle súťažného poriadku). Podľa dnešných oficiálnych rukopisných archívov sa Ján Novák[2] umiestnil v 1. sezóne 1975/1976 na 2. mieste.[9] Celkovým víťazom ČPvZP sa stal slovenský plavec len dvakrát: bol to Zoltán Makai,[10] a to v sezónach 2000/2001 a 2001/2002.
Referencie
- ↑ a b c d MAKAI, Jozef. Dejiny otužovania na Slovensku [online]. 2006, [cit. 2025-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Jan Novák (plavec) [online]. [Cit. 2021-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b História vzniku otužileckého hnutia v našom kraji [online]. 2016, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Prehľad otužileckých klubov na Slovensku [online]. 2020, [cit. 2021-02-24]. [sportoveotuzovanie.sk/wp-content/uploads/2020/02/Otu%C5%Beileck%C3%A9-kluby-v-SR-2019-20-5.xlsx Dostupné online.]
- ↑ Gabčíkovo: hotovo! [online]. ĽMB, 2004, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Športové otužovanie [online]. 2020, [cit. 2021-02-24]. [www.sportoveotuzovanie.sk Dostupné online.]
- ↑ O slovenskej Hymne otužilcov od M. Babjaka [online]. Delfíny ZP, 2020-01-07, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
- ↑ SVÍTOK, Igor. Kniha slovenských rekordov. 1.. vyd. Pezinok : Igor Svítok - Datapresscomp, 2007. ISBN 978-80-968700-2-8. S. 133-134.
- ↑ ČP 1975/1976 [online]. ČSPS, sekce dálkového a zimního plaváni, 1976, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
- ↑ ČP 2000/2001 a ČP 2001/2002 [online]. ČSPS, sekce dálkového a zimního plaváníí, 2002, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zimné plávanie
