Zimné plávanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Celoslovenské otvorenie zimnoplaveckej sezóny 2007 – 2008

Zimné plávanie je plávanie v štandardných plavkách v zimnom období vo vode chladnejšej ako 12 °C (v otužileckej terminológii chladná voda - studená voda - ľadová voda), spravidla v prírode s časom pobytu vo vode aspoň 2 – 3 minúty. Za zimné plávanie možno považovať aj také plávanie, keď je voda ľadová (pod 4°C) a plavec v nej pláva aspoň 1 minútu. Za športové zimné plávanie možno považovať také plávanie, keď plavec prepláva vzdialenosť aspoň 100 metrov. Z bezpečnostných a zdravotných dôvodov by čas pobytu v studenej vode nemal presiahnuť 20 minút.

Zimné plávanie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé organizované zimnoplavecké akcie (pod dobovým názvom športové otužovanie) sa na Slovensku uskutočnili v roku 1978 pod gesciou plavca - účastníka Olympijských hier v Helsinkách 1952 Vladimíra Skovajsu (1929 – 2002).[1] Iste bol pre takéto aktivity inšpiráciou a vzorom aj diaľkový a zimný plavec PaeDr. Ján Novák - Slovák žijúci v Česku ako vojak z povolania, ktorý sa preslávil v roku 1974 (a tiež 1975) ako druhý a dvojnásobný československý premožiteľ prielivu La Manche. Významnú úlohu pri propagácii otužovania a zimného plávania mal už od roku 1994 aj operný spevák, otužilec Martin Babjak.[2][1]

Prvé otužilecké skupiny a kluby[upraviť | upraviť zdroj]

Značné oživenie otužileckých a zimnoplaveckých aktivít nastalo na Slovensku v roku 1999 a jeho výsledkom bol vznik prvého slovenského otužileckého klubu Ľadové medvede Bratislava (ĽMB) ako občianskeho združenia (OZ) 6. januára 2000 na čele s MUDr. Jozefom Makaiom (1947 – 2017). Koncom roka 2000 mal tento klub asi 30 členov a od roku 2002 mal ako prvý z klubov aj webovú stránku. Väčšie pravidelne aktívne a formálne neorganizované otužilecké zoskupenia vznikli v roku 2000 aj v Banskej Bystrici (hlavne z aktívnych športovcov päťbojárov),[2] v Košiciach (skupina Košické tulene) a v Piešťanoch už skôr vznikla tradícia zimnej plavby cez rieku Váh pod vedením Karola Kevana.[1] V roku 2006 sa novým veľkým otužileckým klubom stali Slovenské ľadové medvede, OZ: vznikli z odídencov z ĽMB a v roku 2012 združovali celkovo asi 140 členov (v Bratislave asi 100 trénujúcich v troch lokalitách), v Banskej Bystrici (~20), v Bánovciach nad Bebravou (~10) a v Nitre (~10). V roku 2010 sa občianskym združením stal početný klub Tučniaky Žilina. Veľa ďalších skupín otužilcov vzniklo v rokoch 2010 – 2015. Aktuálny stav klubov a skupín na Slovensku a ich webov a/alebo facebookovských stránok možno nájsť v článku Prehľad otužileckých klubov na Slovensku.[3]

Súťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

Súťažiť sa začalo v roku 1978 neformálnymi pretekmi na jazere Štrkovec v Bratislave[1] aj za účasti českých zimných plavcov. V rokoch 2001 – 2005 organizoval klub ĽMB bodovaciu súťaž Pohár ĽMB nazývanú aj liga, napr. v sezóne 2003/2004 to bolo 21 kôl.[4] Prvé slovenské majstrovstvá v zimnom plávaní prebehli v réžii ĽMB v rokoch 2002 – 2005 v Bratislave na Draždiaku aj za účasti českých zimných plavcov. Pokusom o ich znovuobnovenie boli Majstrovstvá SR v zimnom plávaní, ktoré zorganizovali v Senci v rokoch 2007 a 2009 SĽM. V sezóne 2017/2018 vznikol Slovenský pohár v zimnom plávaní (SPvZP) s pevnými pravidlami, súťažným poriadkom atď.[5] Pre celosvetovú pandémiu COVID-19 bola súťaž sezóny ukončená 5. kolom v Bratislave 7.marca 2020, v sezóne 2020/2021 sa preto nekonala na Slovensku žiadna celoslovenská súťaž.

Otužilecké výnimočnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Asi najatraktívnejším zimnoplaveckým podujatím na Slovensku je od roku 2001 tradičné januárové plávanie v Dunaji v Bratislave na trati 1 000 m, ktorého súčasťou býva v prípade vhodných podmienok aj plavba vybraných plavcov - otužilcov cez tok (cca 1 600 m). Od roku 2019 sa toto podujatie koná ako Memoriál Jozefa Makaia. Slovenskou výnimočnosťou je Hymna otužilcov[6] z roku 2001. Unikátnou akciou bola v roku 2006 Otužilecká 24-hodinovka, ktorej sa 17. – 18. novembra 2006 zúčastnilo 143 plavcov a podľa vtedajších informácií nemala vo svete obdobu.[7]

Na súťažiach v Česku[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenskí zimní plavci sa zúčastňovali súťaží československého pohára v zimnom plávaní (po rozdelení Československa v roku 1993 ako Českého pohára - ČPvZP) od jeho vzniku v roku 1975 ako členovia českých klubov (v zmysle súťažného poriadku). Podľa dnešných oficiálnych rukopisných archívov sa Ján Novák umiestnil v 1. sezóne 1975/1976 na 2. mieste.[8] Celkovým víťazom ČPvZP sa stal plavec zo Slovenska prvýkrát v sezóne 2000/2001 - Zoltán Makai[9] (a tiež v sezóne 2001/2002), neskôr sa to podarilo aj Ddeziderovi Pékovi (2015/2016) a Richardovi Nyárimu (2016/2017).

Pri míľnikoch na prielive La Manche[upraviť | upraviť zdroj]

Už od roku 1974 z čias ČSSR sa kandidáti na plávanie cez La Manche tradične grupovali hlavne spomedzi otužilcov - zimných plavcov. Po dvojnásobnom preplávaní prielivu La Manche Jánom Novákom[10] sa v ére samostatnosti SR stal prvým úspešným zdolateľom prielivu La Manche v roku 2002 zimný plavec Zoltán Makai.[11] Prvá slovenská zmiešaná štafeta zo zimných plavcov (6 mužov, jedna žena) preplávala La Manche v roku 2003 a prvá slovenská ženská štafeta (6 žien – tiež zimné plavkyne) to dokázala v septembri v covidovskom roku 2020.[12]

Medzinárodné súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

WSWC a Svetový pohár IWSA[upraviť | upraviť zdroj]

10. WSWC v Ťumeni

Najväčšou medzinárodnou súťažou sú zimnoplavecké majstrovská sveta (Winter Swimming World Champinships – WSWC)[13], ktoré sú majstrovstvami typu masters (vekové skupiny po 5 rokoch) a sú organizované medzinárodnou asociáciou zimného plávania International Winter Swimming Association (IWSA).[14] Konajú sa od roku 2000 v dvojročnom intervale a ich prehľad je v priloženej tabuľke. Vyvinuli sa z hobby-plávania hlavne štýlom "vysoké prsia" (head-up breaststroke) spravidla s neplaveckou čiapkou. Slovenskí plavci sa ich prvýkrát zúčastnili v roku 2006 v Oulu ako skupina Polar Bears Slovakia, ktorú tvorili štyria plavci z Bratislavy.[15] Slovensko malo potom zastúpenie na všetkých ďalších WSWC doteraz (naposledy v Blede 2020). Najpočetnejšia skupina zimných plavcov zo SR bola v Blede 2010 (asi 35 účastníkov), pódiové umiestenia sú však výnimočné a podarili sa len v Blede 2010 (1x), Jurmale 2012 (2x), Rovaniemi 2014 (2x), Talline 2018 (2x) a v Blede 2020 (6x).[16]

Prehľad WSWC
rok # štát mesto dátum poznámky
2000 1. Fínsko Fínsko Helsinky asi 500 účastníkov, je považované za 1. WSWC
2001 2. Fínsko Fínsko Jyväskylä asi 750 účastníkov
2002 3. Fínsko Fínsko Kajaani asi 650 účastníkov
2004 4. Fínsko Fínsko Muonio asi 300 účastníkov, prevládajúci štýl je stále "vysoké prsia"
2006 5. Fínsko Fínsko Oulu bazén v ústí rieky, 1.veľké medzinárodné podujatie, 980 osôb
2008 6. Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo Londýn 680 osôb, prvýkrát vytrvalostná súťaž na 450m
2010 7. Slovinsko Slovinsko Bled 790 osôb, 450 m prvýkrát v otvorenej vode
2012 8. Lotyšsko Lotyšsko Jurmala 20.-22.jan. 1129 osôb
2014 9. Fínsko Fínsko Rovaniemi 20.-23.mar. 1244 osôb
2016 10. Rusko Rusko Ťumeň 8.-10.mar. 1275 osôb, vysoká konkurencia
2018 11. Estónsko Estónsko Tallin 6.-10.mar. 1386 osôb, bazén v morskom prístave, voda 0°C, + štýl motýlik
2020 12. Slovinsko Slovinsko Bled 3.-9.feb. 1052 osôb, prvýkrát aj súťaž na 1000m (v jazere)

Svetový pohár v zimnom plávaní (Winter Swimming Cup) [17] prebieha v réžii IWSA celosezónne. Plavci majú pridelené registračné kódy ( IWSA-ID) a podľa získaných bodov (nezávisle od teploty vody) vznikne po sezóne finálne poradie.

Súťaže v Číne[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2016-2020 organizovala Čína v dňoch pred začiatkom lunárneho roku propagačné zimné plávania so symbolickou medzinárodnou účasťou v dvoch lokalitách: na Veľkom čínskom kanáli v historickom Tchaj-er-čuangu (bazénové preteky do 100 m a plavbu v kanáli na 450 m, spolu asi 80 účastníkov) a na jazere Daming Lake v Jinane (bazénové preteky a plavbu 300m, spolu asi 950 plavcov), ktorých sa 4x zúčastnil aj slovenskí zimní plavci. Pre COVID-19 sa táto akcia v roku 2021 už nekonala.

COVID-19 a zimné plávania a otužovania v sezóne 2020/2021[upraviť | upraviť zdroj]

Choroba COVID-19 zablokovala zimnoplavecké súťaženia od 10. marca 2020 a až na jednu výnimku aj všetky súťaže Svetového pohára (World Cup).[17] Tou výnimkou bol Pohár Veľkej Nevy v Petrohrade 26. – 28.februára 2021, ktorého sa zúčastnilo 304 plavcov.[18][19] Na republikovej úrovni sa v Česku uskutočnila počas sezóny 2020/2021 len jediná súťaž, a to tradičný 74. Memoriál Alfréda Nikodéma v Prahe 26. decembra 2020 za účasti 261 plavcov.[20] Naopak, v Česku aj na Slovensku došlo k obrovskej - až paradoxnej - vlne popularity otužovania[21] spôsobenej asi hlavne tým, že pandemické zákazy vychádzania sa vo všeobecnosti nevzťahujú na prírodu, ktorou sú aj otvorené vody (jazerá a rieky).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d MAKAI, Jozef. Dejiny otužovania na Slovensku [online]. 2006, [cit. 2025-02-25]. Dostupné online.
  2. a b História vzniku otužileckého hnutia v našom kraji [online]. 2016, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
  3. Prehľad otužileckých klubov na Slovensku [online]. 2020, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
  4. Gabčíkovo: hotovo! [online]. ĽMB, 2004, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online. Archivované 2004-05-08 z originálu.
  5. web Športové otužovanie [online]. [Cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
  6. O slovenskej Hymne otužilcov od M. Babjaka [online]. Delfíny ZP, 2020-01-07, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
  7. SVÍTOK, Igor. Kniha slovenských rekordov. 1.. vyd. Pezinok : Igor Svítok - Datapresscomp, 2007. ISBN 978-80-968700-2-8. S. 133-134.
  8. ČP 1975/1976 [online]. ČSPS, sekce dálkového a zimního plaváni, 1976, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
  9. ČP 2000/2001 a ČP 2001/2002 [online]. ČSPS, sekce dálkového a zimního plaváníí, 2002, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
  10. KOMÁREK, Vladimír. Jan Novák [online]. Česká otužilecká unie, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online.
  11. DINKA, Pavol. Ľadové medvede v ľudskej koži. 1. vyd. [s.l.] : Belimex, 2003. ISBN 80-89083-38-2. Kapitola Ľadový medveď, s. 171-204 a Naprieč prielivom La Manche (v Prílohe).
  12. Prvá slovenská ženská štafeta uspela na LaManche! [online]. Delfíny ZP, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
  13. WSWC [online]. IWSA, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online. Archivované 2021-05-14 z originálu.
  14. International Winter Swimming Association [online]. [Cit. 2021-03-01]. [iwsa.world Dostupné online.]
  15. DINKA A KOL., Pavol. Voda a chlad. 1. vyd. [s.l.] : Formát, 2008. ISBN 978-80-967229-5-2. S. 103-106,155-157.
  16. Bled 2020 (tri články) [online]. Delfíny ZP, 5.-8.1.2021, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
  17. IWSA Events - International Winter Swimming Association [online]. iwsa.world, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online. Archivované 2021-05-14 z originálu.
  18. Big Neva Cup 2021 – zimplav.ru [online]. [Cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. Кубок Большой Невы 2021 – zimplav.ru [online]. [Cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po rusky)
  20. KOPECKÁ 29.12.2020, Nikola. 74. Memoriál Alfreda Nikodéma 2020 | I. plavecký klub otužilců Praha [online]. [Cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  21. Studená voda, půl zdraví? Radiožurnál mapuje fenomén otužování v Česku [online]. Radiožurnál, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]