Gordický uzol: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: vrátené úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Revízia 7308450 používateľa 62.197.243.16 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Súbor:Alexander_cuts_the_Gordian_Knot.jpg|thumb|300px|''Alexander pretína Gordický uzol'', maľba od Jeana-Simona Berthélemyho (1743 – 1811)]] |
[[Súbor:Alexander_cuts_the_Gordian_Knot.jpg|thumb|300px|''Alexander pretína Gordický uzol'', maľba od Jeana-Simona Berthélemyho (1743 – 1811)]] |
||
'''Gordický uzol''' je uzol z |
'''Gordický uzol''' je uzol z [[povesť (literatúra)|povesti]] o lane na [[vojnový voz|vojnovom voze]] [[Gordias|Gordia]] z [[Frýgia|Frýgie]], ktoré zauzlili [[grécki bohovia]], a ktoré malo neoddeliteľne spojiť [[oje]] a záprah frýgického boha [[Sabazios|Sabazia]] (grécky ekvivalent [[Dionýzos|Dionýza]]). |
||
Podľa povesti, ten, kto rozviaže tento uzol, stane sa kráľom celého (vtedajšieho) sveta. V roku [[333 pred Kr.]] sa o to vraj pokúsil [[Alexander Veľký]], no keď sa mu uzol nepodarilo rozviazať, rozhneval sa a uzol jednoducho preťal svojím mečom. Uzol teda nerozviazal a kráľom sa nakoniec tiež nestal (resp. stal, ale na veľmi krátky čas). |
Podľa povesti, ten, kto rozviaže tento uzol, stane sa kráľom celého (vtedajšieho) sveta. V roku [[333 pred Kr.]] sa o to vraj pokúsil [[Alexander Veľký]], no keď sa mu uzol nepodarilo rozviazať, rozhneval sa a uzol jednoducho preťal svojím mečom. Uzol teda nerozviazal a kráľom sa nakoniec tiež nestal (resp. stal, ale na veľmi krátky čas). |
Aktuálna revízia z 12:19, 21. január 2022
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Gordický uzol je uzol z povesti o lane na vojnovom voze Gordia z Frýgie, ktoré zauzlili grécki bohovia, a ktoré malo neoddeliteľne spojiť oje a záprah frýgického boha Sabazia (grécky ekvivalent Dionýza).
Podľa povesti, ten, kto rozviaže tento uzol, stane sa kráľom celého (vtedajšieho) sveta. V roku 333 pred Kr. sa o to vraj pokúsil Alexander Veľký, no keď sa mu uzol nepodarilo rozviazať, rozhneval sa a uzol jednoducho preťal svojím mečom. Uzol teda nerozviazal a kráľom sa nakoniec tiež nestal (resp. stal, ale na veľmi krátky čas).
Dnes sa týmto slovným zvratom označuje problém, ktorý sa považuje za mimoriadne ťažko riešiteľný.