Gordický uzol: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vrátené úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d Revízia 7308450 používateľa 62.197.243.16 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
 
Riadok 2: Riadok 2:
[[Súbor:Alexander_cuts_the_Gordian_Knot.jpg|thumb|300px|''Alexander pretína Gordický uzol'', maľba od Jeana-Simona Berthélemyho (1743 – 1811)]]
[[Súbor:Alexander_cuts_the_Gordian_Knot.jpg|thumb|300px|''Alexander pretína Gordický uzol'', maľba od Jeana-Simona Berthélemyho (1743 – 1811)]]


'''Gordický uzol''' je uzol z penisom [[povesť (literatúra)|povesti]] o lane na [[vojnový voz|vojnovom voze]] [[Gordias|Gordia]] z [[Frýgia|Frýgie]], ktoré zauzlili [[grécki bohovia]], a ktoré malo neoddeliteľne spojiť [[oje]] a záprah frýgického boha [[Sabazios|Sabazia]] (grécky ekvivalent [[Dionýzos|Dionýza]]).
'''Gordický uzol''' je uzol z [[povesť (literatúra)|povesti]] o lane na [[vojnový voz|vojnovom voze]] [[Gordias|Gordia]] z [[Frýgia|Frýgie]], ktoré zauzlili [[grécki bohovia]], a ktoré malo neoddeliteľne spojiť [[oje]] a záprah frýgického boha [[Sabazios|Sabazia]] (grécky ekvivalent [[Dionýzos|Dionýza]]).


Podľa povesti, ten, kto rozviaže tento uzol, stane sa kráľom celého (vtedajšieho) sveta. V roku [[333 pred Kr.]] sa o to vraj pokúsil [[Alexander Veľký]], no keď sa mu uzol nepodarilo rozviazať, rozhneval sa a uzol jednoducho preťal svojím mečom. Uzol teda nerozviazal a kráľom sa nakoniec tiež nestal (resp. stal, ale na veľmi krátky čas).
Podľa povesti, ten, kto rozviaže tento uzol, stane sa kráľom celého (vtedajšieho) sveta. V roku [[333 pred Kr.]] sa o to vraj pokúsil [[Alexander Veľký]], no keď sa mu uzol nepodarilo rozviazať, rozhneval sa a uzol jednoducho preťal svojím mečom. Uzol teda nerozviazal a kráľom sa nakoniec tiež nestal (resp. stal, ale na veľmi krátky čas).

Aktuálna revízia z 12:19, 21. január 2022

Alexander pretína Gordický uzol, maľba od Jeana-Simona Berthélemyho (1743 – 1811)

Gordický uzol je uzol z povesti o lane na vojnovom voze Gordia z Frýgie, ktoré zauzlili grécki bohovia, a ktoré malo neoddeliteľne spojiť oje a záprah frýgického boha Sabazia (grécky ekvivalent Dionýza).

Podľa povesti, ten, kto rozviaže tento uzol, stane sa kráľom celého (vtedajšieho) sveta. V roku 333 pred Kr. sa o to vraj pokúsil Alexander Veľký, no keď sa mu uzol nepodarilo rozviazať, rozhneval sa a uzol jednoducho preťal svojím mečom. Uzol teda nerozviazal a kráľom sa nakoniec tiež nestal (resp. stal, ale na veľmi krátky čas).

Dnes sa týmto slovným zvratom označuje problém, ktorý sa považuje za mimoriadne ťažko riešiteľný.