Skýtsko-sarmatské jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: an:Luenga eszita, pl:Język scytyjski |
|||
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
[[Kategória:Iránske jazyky]] |
[[Kategória:Iránske jazyky]] |
||
[[an:Luenga eszita]] |
|||
[[ca:Escita]] |
[[ca:Escita]] |
||
[[en:Scythian languages]] |
[[en:Scythian languages]] |
||
[[ja:スキタイ語]] |
[[ja:スキタイ語]] |
||
[[ko:스키타이어]] |
[[ko:스키타이어]] |
||
[[pl:Język scytyjski]] |
Verzia z 09:37, 15. február 2007
Skýtsko-sarmarské jazyky alebo skýtske jazyky bolo zoskupenie iránskych jazykov.
Systematicky patria medzi staroiránske jazyky, severovýchodné iránske jazyky, ako aj skýtske jazyky v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich osetčina.
Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad Skýti, medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.
Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):
- skýtčina (cca. 800 - 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
- sarmatčina (cca. 300 pred Kr. - 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
- alančina (stará osetčina; 400 po Kr. - 1000 po Kr.) , najmä u byzantských autorov