Cytoplazmatická membrána

Nákres cytoplazmatickej membrány

Cytoplazmatická membrána alebo vonkajšia bunková membrána je druh biologickej membrány. Je to 6-10 nm tenká kožkovitá vrstva ohraničujúca živý obsah buniek a tvoriaca hranicu medzi bunkou a jej okolím, a zároveň zabezpečujúca kontakt s vonkajším prostredím. Prokaryotické bunky, bunky rastlín a húb majú medzi cytoplazmatickou membránou a okolím ešte bunkovú stenu.

V prokaryotický bunkách sa nazýva plazmatická membrána. V rastlinných bunkách sa membrána nazýva aj plazmalema alebo plazmolema, ale niekedy sa toto slovo používa ako synonymum pre akúkoľvek cytoplazmatickú membránu.

Štruktúra

O základnej štruktúre pozri biologická membrána. Hlavnými enzýmami plazmatickej membrány sú 5'-nukleotidáza a Na-K-transport-ATPáza. Lipidová dvojvrstva pozostáva v ľudských a živočíšnych bunkách z fosfolipidov, glykolipidov a cholesterolu a zvonka sú do nej vpustené glykoproteíny a proteíny, z vnútornej strany len proteíny. Na povrch plazmatickej membrány su naviazané receptorové molekuly, napr. receptory inzulínu, receptory acetylcholínu a protilátky.

Vlastnosti

Svojimi vlastnosťami umožňuje cytoplazmatická membrána reguláciu výmeny látok medzi bunkou a prostredím. Je polopriepustná (semipermeabilná alebo selektívne permeabilná), čo znamená, že veľkosť, náboj, chemické vlastnosti a tvar molekúl prítomných vo vonkajšom alebo vnútornom prostredí rozhoduje o tom, či sa im podarí prejsť cez membránu. To má veľký význam pri osmóze a látkovej výmene. Povrch cytoplazmatickej membrány býva niekedy modifikovaný a vytvára mikroklky (epitel tenkého čreva), ktoré slúžia na zväčšenie vstrebávacieho povrchu bunky.

Prenos látok cez membránu (transmembránový transport)

Prenos látok cez cytoplazmatickú membránu sa uskutočňuje rôznymi mechanizmami.

• Difúzia, pri ktorej látka voľne prechádza cez membránu v smere svojho koncentračného spádu.
• Endocytóza, pri ktorej sa membrána vliači dovnútra bunky, vliačené úseky sa postupne oddeľujú od cytoplazmatickej membrány a vytvárajú vačky, ktoré sa dostávajú do cytoplazmy. Tam sa membrána týchto vačkov rozloží a ich obsah sa vylieva voľne do cytoplazmy. Takýto príjem látok je typický pre niektoré jednoduché organizmy a pre bunky epitelu krvných kapilár. K endocytóze patrí aj fagocytóza, pri ktorej dochádza k obklopeniu častíc výbežkami cytoplazmy – pseudopódiami. U niektorých jednobunkovcov sa na príjem látok špecializovala určitá časť cytoplazmatickej membrány – cytostóm (napr. u Ciliophora).
• Exocytóza je v podstate obrátenou endocytózou, ktorá slúži na vylučovanie látok z bunky. Pri vylučovaní môže ísť buď o sekréciu (vylučovanie látok, ktoré môžu využiť iné bunky – napr. hormóny, enzýmy atď.), exkréciu (vylučovanie odpadových látok) a o rekréciu (vylučovanie látok, ktoré prechádzajú metabolizmom bunky bez zmeny).
• Transport alebo translokácia, selektívny prenos látok prostredníctvom špecializovaných transmembránových bielkovín nazývaných kanály alebo translokátory.