Preskočiť na obsah

Žerotínovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O šľachtickom rode v Lounsku pozri Žerotínovci (Čechy).
Žerotínovci
(Zierotinovci)

Erb rodu na rodovej hrobke v Bludove
KrajinaČeské kráľovstvo, Moravské markgrófstvo
Titulyvladykovia, od roku 1478 slobodní páni, od roku 1706 ríšski grófi
ZakladateľBlud z Bludova
Mýtický zakladateľOleg
Rok založenia
dynastie		12. storočie
Rok zániku dynastie1985
Ďalšie vetvy dynastiefulnecko-bludovská, osinská, meziříčská (po roku 1694 súčasť vízmberskej vetvy), náměšťská, starojičínska, strážnická, vízmberská (vyčlenila sa z vetvy losinskej)

Žerotínovci alebo Zierotinovci bol významný český a moravský šľachtický rod.

Dejiny rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodom stará moravská vladárska rodina bola roku 1478 povýšená do panského stavu a v roku 1706 cisárom Jozefom I. do ríšskeho grófskeho stavu (pre krajiny Koruny českej potvrdený 1712). Ich pôvod je odvodzovaný od Bluda z Bludova, ktorý bol markgrófskym kastelánom v Přerove. Písal sa podľa dediny Bludov, ktorú založil približne 4 km juhozápadne od mesta Šumperku. Túto dedinu a tunajšie panstvo Zierotinovci niekoľkokrát stratili, ale vždy ju znovu získali do svojho vlastníctva, a tunajší zámok zostal sídlom rodu až do 20. storočia. Svojho zenitu rod dosiahol na prelome 16. a 17. storočia v osobách bratrancov Karla st. a Ladislava Velena, vodcovských osobností moravských protestantov. Posledným mužským členom rodu bol Ladislav zo Zierotina (1912–1985).

Pôvod mena

[upraviť | upraviť zdroj]

Prídomok „zo Zierotina“ začali členovia rodu používať na konci 12. storočia, keď získali rovnomennú dedinu Žerotín na Olomoucku. Sami Zierotinovci sa písali v podobe „Zierotin“ (čítaj „žerotín“), pričom nejde o germanizmus, ale naopak o najstaršiu podobu mena, používanú pred Husovou reformou pravopisu. V priebehu času sa rod vetvil a jeho členovia získali na vážnosti a význame. Medzi moravskou šľachtou začínali hrať významnejšiu úlohu v živote českého kráľovstva.

Niektorí sa preslávili ako bojovníci – Bedřich v službách troch cisárov (Karla V., Ferdinanda, Maxmiliána) alebo Jan, ktorý doprevádzal Karla V. na výprave do severnej Afriky. Ďalší zastávali významné úrady doma aj v cudzine (miestokomorníci, najvyšší sudcovia, krajinský hajtman, univerzitný hodnostár), napr. Viktorin zo Žerotína bol krájačom arcikniežaťa Maxmiliána, Bernard zo Zierotina bol rektorom pražskej univerzity (od roku 1614), Jan zo Zierotina bol správcom bratskej kníhtlačiarne v Ivančiciach, ktorú neskôr presťahoval na svoju tvrdzu Kralice.

V pobielohorskom období, keď došlo k rozsiahlej konfiškácii Zierotínskych majetkov, zostala na Morave len jedna odnož rodu. Jan Ludvík zo Zierotina po smrti svojej matky, Luisy Vilemíny, rod. slobodnej pani z Lilgenau, spojil zierotinský erb spolu s lilgenauským a prijal k svojim titulom aj titul slobodného pána z Lilgenau. V roku 1802 museli Zierotinovci predať Lichtenštajncom svoje panstvo Velké Losiny. Na Bludov bola prenesená knižnica, zbierka zbraní, obrazáreň, archív a časť vnútorného zariadenia. Po konfiškácii roku 1948 bola väčšia časť zariadenia prevezená na zámok Velké Losiny. Posledný moravský Zierotin, ktorý smel používať šľachtické tituly, bol Karel Emanuel, ktorý bol „gróf a pán zo Zierotina, slobodný pán z Lilgenau, dedičný člen Panskej snemovne a tajný rada“. Jeho potomkovia pod menom Mornstein-Zierotin dodnes žijú na zámku v Bludově.

Erb

[upraviť | upraviť zdroj]
Erb Žerotínovcov na rodovej hrobke v Bludově

Farby erbu sú opisované rôzne, no spravidla je v červenom štíte čierny korunovaný dvojchvostý lev na striebornom kamennom trojvrší. Klenot vychádza z oblúčkovej koruny lemovanej hermelínom („koruna Rurikovcov“) a je v ňom vyrastajúci lev ako v štíte, prikrývadla sú červeno-čierne. Erb spočíva na hermelínovom plášti, splývajúcom z helmovej koruny. Pri spojení s erbom lilgenauským boli farby zierotínskeho erbu stanovené ako zlatý lev na modrom poli, vyrastajúci zo strieborného trojvršia, ale tieto farby sa nevžili a neskôr neboli používané ani oficiálne.

Najvýznamnejší členovia rodu

[upraviť | upraviť zdroj]
Karel st. zo Žerotína

Povesti

[upraviť | upraviť zdroj]
Kameň Jana Diviša zo Žerotína (zomrel 1607) v kostole sv. Jakuba v Jakube pri Kutnej Hore
  • Zierotinovci mali svoju Bielu pani, ktorá sa zjavovala na zámkoch vo Velkých Losinách a v Bludove. Na Velkých Losinách sa vypráva povesť o Meluzíne, ktorá mala deti s jedným zo Zierotinovcov, ale potom, čo v kúpeli odhalil jej pôvod, premenila sa v meluzínu a odletela.
  • Zaujímavý je aj mýtický pôvod Zierotinovcov z Rurikovcov, ktorý je zmieňovaný v dobovej literatúre aj v cisárskych nobilitačných patentoch a na ktorý odkazuje aj kniežacia koruna a plášť v erbe. Táto história tvrdí, že Zierotinovci sú potomkami sv. Vladimíra I. Kyjevského a Anny Porfyrogennety, keď jeden zo synov menom Oleg utiekol pred bratovražednou vojnou na Moravu, prípadne, že sú potomkami Olega Moravského.

Rodové vetvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Fulnecko-bludovská (Jan starší, 1463–1499)
  • Losinská (Přemek II., 1590–1652)
  • Meziříčská (Bernart, 1561–1694); po roku 1694 prešli majetky na vetvu Vízmberskú
  • Náměšťská (Fridrich, 1505–1544)
  • Starojičínská (Vilém starší, 1540)
  • Strážnická (Jan, 1481–1531)
  • Vízmberská (Jan Jáchym, 1673–1716) – vyčlenila sa z vetvy Losinskej

Sídla a panstvá

[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu dejín im patrili mimo iné panstva:

Príbuzenské zväzky

[upraviť | upraviť zdroj]

Príbuzenskými zväzkami boli Žerotínovci spojení s

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žerotínové na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žerotínovci&oldid=7291732“