Preskočiť na obsah

Katarína Horáková: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d →‎Vedecká a pedagogická kariéra: menšie úpravy, úpravy (wiki-)formátovania, mínus externé odkazy z textu (stačí ich uviesť v sekcii ext.odkazy)
Riadok 12: Riadok 12:


== Vedecká a pedagogická kariéra ==
== Vedecká a pedagogická kariéra ==
Katarína Horáková pôsobila v rokoch 1958 až 2003 na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (pôvodný názov Chemickotechnologická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej (Spektrum 2001, str. 11).<br />
Katarína Horáková pôsobila v rokoch 1958 až 2003 na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (pôvodný názov Chemickotechnologická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej (Spektrum 2001, str. 11). Patrí medzi vedecké osobnosti, ktoré sa významnou mierou podielali na biologizácii štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vďaka svojej biologickej erudícii sa stala cenným vedeckým partnerom kolegom s inou odbornosťou, najmä organických chemikov a biochemikov pracujúcich v oblasti izotiokyanátov, zlúčenín platiny, N-oxidov či sekundárnych metabolitov húb. Prispela k zvýšeniu vedeckej úrovne školy.

Patrí medzi vedecké osobnosti, ktoré sa významnou mierou podielali na biologizácii štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vďaka svojej biologickej erudícii sa stala cenným vedeckým partnerom kolegom s inou odbornosťou, najmä organických chemikov a biochemikov pracujúcich v oblasti izotiokyanátov, zlúčenín platiny, N-oxidov či sekundárnych metabolitov húb. Táto skutočnosť je zrejmá aj z charakteru, spektra a počtu publikovaných vedeckých prác - v zozname Literatúry.<br />
Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1958 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (odbor biológia, špecializácia - mikrobiológia) nastúpila ako asistentka na Katedru technickej mikrobiológie a biochémie na Slovenskú vysokú školu technickú (teraz STU), kde sa počas 45-ročného pôsobenia venovala práci vysokoškolského učiteľa a vedeckého pracovníka. Tu začala pracovať v oblasti celulárnej toxikológie. Pre splnenie tohto cieľa od základov a v skromných podmienkach vybudovala laboratórium ''Bunkových kultúr''. To bolo ešte v čase, keď sa tieto tzv. alternatívne metódy v dnešnom poňatí začali len formovať a presadzovať v biológii a medicíne. Patrí medzi zakladateľov a šíriteľov tejto vednej oblasti.
Priaznivo sa dala ovplyvniť školou vysokej odbornej a vedeckej úrovne svojho pracoviska a v konečnom dôsledku prispela k zvýšeniu jeho vedeckej úrovne - cit. Výskum izotiokyanátov na Slovensku - [http://www.katarinahorak.com/?p=1315 1. časť], [http://www.katarinahorak.com/?p=1329 2. časť], [http://www.katarinahorak.com/?p=1375 3. časť],[http://www.katarinahorak.com/?p=1403 4. časť], [http://www.katarinahorak.com/?p=1408 5. časť] a [http://www.katarinahorak.com/?p=1947 6. časť].<br />

<br />
Jej výskumná práca viedla k postupnému zdolávaniu vedeckých a vedecko-pedagogických hodností a ocenení najvyššej úrovne. Hodnosť CSc. (teraz PhD.) získala na základe obhajoby kandidátskej dizertačnej práce „''Cytotoxické účinky prírodných a syntetických látok na živočíšne bunky a mikroorganizmy''“ už v roku 1965. Rok nato získala aj hodnosť RNDr. na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Výsledky jej ďalších štúdií sa stali predmetom habilitačného spisu „''Bunkové kultúry v biológii''“, na základe obhajoby ktorého bola ustanovená za docentku v odbore všeobecná biológia. Rozsiahlu doktorskú dizertačnú prácu „''Cytotoxicita, genotoxicita a mechanizmus účinku prírodných a syntetických látok''“ obhájila na Ústave experimentálnej onkológie SAV a bola jej udelená vedecká hodnosť doktora biologických vied.
Katarína Horáková po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1958 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (odbor biológia, špecializácia - mikrobiológia) nastúpila ako asistentka na Katedru technickej mikrobiológie a biochémie na Slovenskú vysokú školu technickú (teraz STU), kde počas 45-ročného pôsobenia všetko svoje úsilie venovala práci vysokoškolského učiteľa a vedeckého pracovníka. Tu začala pracovať v oblasti celulárnej toxikológie. Pre splnenie tohto cieľa od základov a v skromných podmienkach vybudovala laboratórium ''Bunkových kultúr''. To bolo ešte v čase, keď sa tieto tzv. alternatívne metódy v dnešnom poňatí začali len formovať a presadzovať v biológii a medicíne. Patrí medzi zakladateľov a šíriteľov tejto vednej oblasti. O svojich začiatkoch píše v článku „[http://www.katarinahorak.com/?p=79 Spomienka na profesora Pavla Nemca]" <br />

<br />
Prezident Slovenskej republiky v roku 1995 vymenoval Katarínu Horákovú za profesorku vo vednom odbore biológia, na základe rozhodnutia inauguračnej komisie a vedeckej rady Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.
Jej sústredená a cieľavedomá výskumná práca viedla k postupnému zdolávaniu vedeckých a vedecko-pedagogických hodností a ocenení najvyššej úrovne.<br />

Hodnosť CSc. (teraz PhD.) získala na základe obhajoby kandidátskej dizertačnej práce „''Cytotoxické účinky prírodných a syntetických látok na živočíšne bunky a mikroorganizmy''“ už v roku 1965.<br />
=== Pedagogicko-výchovná činnosť ===
Rok nato získala aj hodnosť RNDr. na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Výsledky jej ďalších štúdií sa stali predmetom habilitačného spisu „''Bunkové kultúry v biológii''“, na základe obhajoby ktorého bola ustanovená za docentku v odbore všeobecná biológia.<br />
Počas svojej dlhej kariéry vysokoškolského pedagóga Katarína Horáková pôsobila vo všetkých formách vysokoškolskej výučby. Viedla praktické cvičenia a semináre v 5 predmetoch (biológia, biochémia, mikrobiológia, bunkové kultúry, chemická analýza potravín, semestrálne projekty odboru IV. a V. ročníka). Na základe poverenia vedením školy zaviedla v školskom roku 1970/71 a viac ako 30 rokov prednášala predmet Biológia (v slovenskom a neskôr aj v anglickom jazyku) a v rokoch 1979 až 1992 predmet Mikrobiológia. Angažovala sa pri obsahovej prestavbe štúdia a vypracovala osnovy predmetu Mikrobiológia v spolupráci s Vysokou školou chemickotechnologickou (VŠCHT), Praha. Vypracovala tiež osnovy pre nové predmety Molekulová biológia a Bunkové kultury zavedené v školskom roku 1993/94 a prednášala ich až do svojho odchodu do dôchodku.
Rozsiahlu doktorskú dizertačnú prácu „''Cytotoxicita, genotoxicita a mechanizmus účinku prírodných a syntetických látok''“ obhájila na Ústave experimentálnej onkológie SAV a bola jej udelená vedecká hodnosť doktora biologických vied.<br />
Prezident Slovenskej republiky v roku 1995 vymenoval Katarínu Horákovú za profesorku vo vednom odbore biológia, na základe rozhodnutia inauguračnej komisie a vedeckej rady Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.<br />
<br />
'''Pedagogicko-výchovná činnosť'''<br />
Počas svojej dlhej kariéry vysokoškolského pedagóga Katarína Horáková pôsobila vo všetkých formách vysokoškolskej výučby. Viedla praktické cvičenia a semináre v 5 predmetoch (biológia, biochémia, mikrobiológia, bunkové kultúry, chemická analýza potravín, semestrálne projekty odboru IV. a V. ročníka). Na základe poverenia vedením školy zaviedla v školskom roku 1970/71 a viac ako 30 rokov prednášala predmet Biológia (v slovenskom a neskôr aj v anglickom jazyku) a v rokoch 1979 až 1992 predmet Mikrobiológia. Angažovala sa pri obsahovej prestavbe štúdia a vypracovala osnovy predmetu Mikrobiológia v spolupráci s Vysokou školou chemickotechnologickou (VŠCHT), Praha. Vypracovala tiež osnovy pre nové predmety Molekulová biológia a Bunkové kultury zavedené v školskom roku 1993/94 a prednášala ich až do svojho odchodu do dôchodku.


Počas pôsobenia na fakulte viedla 52 diplomových prác vyznačujúcich sa veľkou náročnosťou na laboratórnu erudíciu. Mali vysokú úroveň, o čom svedčí skutočnosť, že výsledky diplomových prác sa stali súčasťou publikácií uverejnených nie len v domácich <sup>30,</sup> <sup>33,</sup> <sup>36,</sup> <sup>41,</sup> <sup>43,</sup> <sup>44,</sup> <sup>47,</sup> <sup>61,</sup> ale aj v zahraničných špičkových časopisoch <sup>31,</sup> <sup>34,</sup> <sup>50,</sup> <sup>51,</sup> <sup>57,</sup> <sup>62,</sup> <sup>65.</sup><br />
Počas pôsobenia na fakulte viedla 52 diplomových prác vyznačujúcich sa veľkou náročnosťou na laboratórnu erudíciu. Mali vysokú úroveň, o čom svedčí skutočnosť, že výsledky diplomových prác sa stali súčasťou publikácií uverejnených nie len v domácich <sup>30,</sup> <sup>33,</sup> <sup>36,</sup> <sup>41,</sup> <sup>43,</sup> <sup>44,</sup> <sup>47,</sup> <sup>61,</sup> ale aj v zahraničných špičkových časopisoch <sup>31,</sup> <sup>34,</sup> <sup>50,</sup> <sup>51,</sup> <sup>57,</sup> <sup>62,</sup> <sup>65.</sup><br />
Systematicky sa venovala aj študentom v rámci študentskej vedecko-odbornej činnosti (ŠVOČ). Z 32 študentov jeden postúpil do medzinárodného kola, 10-ti do medzištátneho kola ŠVOČ, kde sa umiestnili na 1. až 5. mieste.
Venovala aj študentom v rámci študentskej vedecko-odbornej činnosti (ŠVOČ). Z 32 študentov jeden postúpil do medzinárodného kola, 10-ti do medzištátneho kola ŠVOČ, kde sa umiestnili na 1. až 5. mieste.


Významne sa venovala nadaným študentom v postgraduálnej vedeckej výchove mladej generácie. Od roku 1978 bola internou školiteľkou ašpirantov vo vednom odbore Mikrobiológia, od roku 1984 externou školiteľkou vo vednom odbore Všeobecná biológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a od 1991 bola garantkou postgraduálneho štúdia (PGŠ) a predsedkyňou rady vo vednom odbore Mikrobiológia a imunológia na FCHPT STU. Vyškolila 7 ašpirantov a 5 doktorandov, s ktorými uverejnila 12 publikácií. Za najvýznamnejšie možno označiť<sup>43,</sup> <sup>44,</sup> <sup>48,</sup> <sup>49,</sup> <sup>51,</sup> <sup>63,</sup> <sup>64,</sup> <sup>66,</sup> <sup>68.</sup>
Venovala sa študentom v postgraduálnej vedeckej výchove mladej generácie. Od roku 1978 bola internou školiteľkou ašpirantov vo vednom odbore Mikrobiológia, od roku 1984 externou školiteľkou vo vednom odbore Všeobecná biológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a od 1991 bola garantkou postgraduálneho štúdia (PGŠ) a predsedkyňou rady vo vednom odbore Mikrobiológia a imunológia na FCHPT STU. Vyškolila 7 ašpirantov a 5 doktorandov, s ktorými uverejnila 12 publikácií. Za najvýznamnejšie možno označiť<sup>43,</sup> <sup>44,</sup> <sup>48,</sup> <sup>49,</sup> <sup>51,</sup> <sup>63,</sup> <sup>64,</sup> <sup>66,</sup> <sup>68.</sup>


'''Študijné pobyty'''<br />
;Študijné pobyty
* University of Alberta, Edmonton, Kanada
* University of Alberta, Edmonton, Kanada
** Department of Microbiology, 1969
** Department of Microbiology, 1969
Riadok 38: Riadok 34:
* Phylaxia, Budapest, Maďarsko, 1982
* Phylaxia, Budapest, Maďarsko, 1982
* Institute of Food Research, Norwich, Veľká Británia, 1992
* Institute of Food Research, Norwich, Veľká Británia, 1992

<br />


{{Na úpravu}}
{{Na úpravu}}

Verzia z 09:20, 14. júl 2012

Katarína Horáková
Profesorka všeobecnej biológie
Narodenie12. október 1934 (89 rokov)
Bratislava
Národnosťslovenská

Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., rod. Breuerová, (* 12. október 1934, Bratislava) je profesorka všeobecnej biológie z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Popri pedagogickej práci sa vedecky zaoberala vyhľadávaním nových, biologicky aktívnych látok s antimikrobiálnymi, antioxidačnými a protinádorovými vlastnosťami.

Vedecká a pedagogická kariéra

Katarína Horáková pôsobila v rokoch 1958 až 2003 na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (pôvodný názov Chemickotechnologická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej (Spektrum 2001, str. 11). Patrí medzi vedecké osobnosti, ktoré sa významnou mierou podielali na biologizácii štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vďaka svojej biologickej erudícii sa stala cenným vedeckým partnerom kolegom s inou odbornosťou, najmä organických chemikov a biochemikov pracujúcich v oblasti izotiokyanátov, zlúčenín platiny, N-oxidov či sekundárnych metabolitov húb. Prispela k zvýšeniu vedeckej úrovne školy.

Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1958 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (odbor biológia, špecializácia - mikrobiológia) nastúpila ako asistentka na Katedru technickej mikrobiológie a biochémie na Slovenskú vysokú školu technickú (teraz STU), kde sa počas 45-ročného pôsobenia venovala práci vysokoškolského učiteľa a vedeckého pracovníka. Tu začala pracovať v oblasti celulárnej toxikológie. Pre splnenie tohto cieľa od základov a v skromných podmienkach vybudovala laboratórium Bunkových kultúr. To bolo ešte v čase, keď sa tieto tzv. alternatívne metódy v dnešnom poňatí začali len formovať a presadzovať v biológii a medicíne. Patrí medzi zakladateľov a šíriteľov tejto vednej oblasti.

Jej výskumná práca viedla k postupnému zdolávaniu vedeckých a vedecko-pedagogických hodností a ocenení najvyššej úrovne. Hodnosť CSc. (teraz PhD.) získala na základe obhajoby kandidátskej dizertačnej práce „Cytotoxické účinky prírodných a syntetických látok na živočíšne bunky a mikroorganizmy“ už v roku 1965. Rok nato získala aj hodnosť RNDr. na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Výsledky jej ďalších štúdií sa stali predmetom habilitačného spisu „Bunkové kultúry v biológii“, na základe obhajoby ktorého bola ustanovená za docentku v odbore všeobecná biológia. Rozsiahlu doktorskú dizertačnú prácu „Cytotoxicita, genotoxicita a mechanizmus účinku prírodných a syntetických látok“ obhájila na Ústave experimentálnej onkológie SAV a bola jej udelená vedecká hodnosť doktora biologických vied.

Prezident Slovenskej republiky v roku 1995 vymenoval Katarínu Horákovú za profesorku vo vednom odbore biológia, na základe rozhodnutia inauguračnej komisie a vedeckej rady Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.

Pedagogicko-výchovná činnosť

Počas svojej dlhej kariéry vysokoškolského pedagóga Katarína Horáková pôsobila vo všetkých formách vysokoškolskej výučby. Viedla praktické cvičenia a semináre v 5 predmetoch (biológia, biochémia, mikrobiológia, bunkové kultúry, chemická analýza potravín, semestrálne projekty odboru IV. a V. ročníka). Na základe poverenia vedením školy zaviedla v školskom roku 1970/71 a viac ako 30 rokov prednášala predmet Biológia (v slovenskom a neskôr aj v anglickom jazyku) a v rokoch 1979 až 1992 predmet Mikrobiológia. Angažovala sa pri obsahovej prestavbe štúdia a vypracovala osnovy predmetu Mikrobiológia v spolupráci s Vysokou školou chemickotechnologickou (VŠCHT), Praha. Vypracovala tiež osnovy pre nové predmety Molekulová biológia a Bunkové kultury zavedené v školskom roku 1993/94 a prednášala ich až do svojho odchodu do dôchodku.

Počas pôsobenia na fakulte viedla 52 diplomových prác vyznačujúcich sa veľkou náročnosťou na laboratórnu erudíciu. Mali vysokú úroveň, o čom svedčí skutočnosť, že výsledky diplomových prác sa stali súčasťou publikácií uverejnených nie len v domácich 30, 33, 36, 41, 43, 44, 47, 61, ale aj v zahraničných špičkových časopisoch 31, 34, 50, 51, 57, 62, 65.
Venovala aj študentom v rámci študentskej vedecko-odbornej činnosti (ŠVOČ). Z 32 študentov jeden postúpil do medzinárodného kola, 10-ti do medzištátneho kola ŠVOČ, kde sa umiestnili na 1. až 5. mieste.

Venovala sa študentom v postgraduálnej vedeckej výchove mladej generácie. Od roku 1978 bola internou školiteľkou ašpirantov vo vednom odbore Mikrobiológia, od roku 1984 externou školiteľkou vo vednom odbore Všeobecná biológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a od 1991 bola garantkou postgraduálneho štúdia (PGŠ) a predsedkyňou rady vo vednom odbore Mikrobiológia a imunológia na FCHPT STU. Vyškolila 7 ašpirantov a 5 doktorandov, s ktorými uverejnila 12 publikácií. Za najvýznamnejšie možno označiť43, 44, 48, 49, 51, 63, 64, 66, 68.

Študijné pobyty
  • University of Alberta, Edmonton, Kanada
    • Department of Microbiology, 1969
    • Department of Biochemistry, 1970
  • Phylaxia, Budapest, Maďarsko, 1982
  • Institute of Food Research, Norwich, Veľká Británia, 1992


Výskumné zameranie počas profesionálnej praxe

Objektom záujmu Kataríny Horákovej boli najmä dve bunkové populácie – bunky mikrobiálne a bunky nádorové. Štúdium bunkových populácií jej umožnilo preniknúť do procesov celulárnej fyziológie na rôznych úrovniach - vrátane molekulárnej. Umožnilo získať poznatky o rôznych priaznivých či nepriaznivých faktoroch, ktoré tieto procesy ovplyvňujú. Napriek skutočnosti, že sa použité populácie výrazne líšili, tematický bola jej vedecká práca cieľavedome homogénna a týkala sa vyhľadávania nových biologicky aktívnych látok prírodného a syntetického pôvodu s antimikróbnymi, protinádorovými a antioxidačnými vlastnosťami.
Získala rad cenných a originálnych výsledkov v oblasti experimentálnej biológie a celulárnej toxikológie, z ktorých viaceré boli aj prakticky využité. O význame týchto výsledkov svedčí ich citovanosť vo významných zahraničných periodikách.

Katarína Horáková sledovala vzťah medzi štruktúrou a účinkom série látok čs. pôvodu a ich vzťahu medzi fyzikálno-chemickými vlastnosťami a biologickou účinnosťou8, 20, 28, 32, 39, 43, 63, možnosť potenciácie inhibície rozmnožovania mikroorganizmov a živočíšnych buniek kombináciou dvoch biologicky aktívnych látok7, 48, 56, koreláciu medzi in vitro a in vivo toxicitou28, 65, zásah látok do interakcie živočíšna bunka – mikroorganizmus5.

Teoretická pripravenosť a postupné obohacovanie používaných metód a techník jej umožnilo riešiť problémy poznávania miesta zásahu skúmanej látky do metabolizmu množiacej sa bunky41, 44, 48, 49, 69 a charakterizovať mechanizmus účinku potenciálnych cytostatík22, 25, 31, 54, 58, 60.
Dôkladné poznanie používaných experimentálnych modelov dokumentujú práce, v ktorých riešila problém poznania vplyvu zloženia kultivačného média45, 68, bunkového cyklu sledovaných bunkových línií30, 33, 36, 44, alebo problém kvantitatívneho vyhodnocovania stupňa proliferačnej inhibície skúmaných látok priamymi a nepriamymi metódami stanovenia počtu buniek34, 37, 55, 59.
Vo výskume izotiokyanátov (ITK) sa zamerala na hľadanie vzťahov medzi štruktúrou a účinkom sledovaných látok8, 12-17, opísala ktoré zmeny a pri ktorých typoch izotiokyanátov sú reverzibilné či ireverzibilné19.

Venovala sa nie len biochémii cytotoxického účinku látok, ale študovala aj morfologické zmeny buniek, ktoré mali na svoju dobu jedinečnú hodnotu, napríklad mikroskopickou časozbernou kamerou zachytený vplyv ITK na mitózu, cytokinézu a morfologické zmeny cytoplazmovej membrány ľudskej nádorovej bunky HeLa6, 10, 18. Hoci väčšinou sa zaoberala výskumom cytotoxického a protinádorového účinku ITK1, 12-17, 35, 44, 47, 51, pri niektorých derivátoch venovala pozornosť aj ich mutagénnemu, genotoxickému, antibakteriálnemu, antifungálnemu4, 43, 63 a imunotoxickému účinku62, 66.

V oblasti výskumu antimetabolitov Katarína Horáková zistila rozdiely v mechanizme účinku tiopurínov indukujúcich v závislosti od ich koncetrácie akútny a oneskorený cytotoxický efekt, ktorý bol sprevádzaný tzv. nevyváženým rastom bunkovej populácie22, 27, 34. Tieto pozorovania sa stali príspevkom k lepšiemu poznaniu mechanizmu účinku klasických cytostatík – chemoterapeutík využívaných v praxi. Fenomén nevyváženého rastu opísala aj u ďalšich skúmaných látok24, 25, 31, 41, 50, 52, ktoré sú prínosom v poznaní základných mechanizmov atakovania nádorovej bunky cytostatickou látkou.

Okrem inhibičného účinku v sérii prác sa Katarína Horáková naopak sústredila aj na ochranný40, 50, 57, respektíve antioxidačný účinok látok64.

V rokoch 1987 – 1991 pracovala súčasne na čiastočný úväzok na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave, kde založila Laboratórium bunkovej genetiky. S tímom výskumných pracovníkov laboratória zaviedla hybridómovú technológiu, izoláciu klónov produkujácich monoklónové protilátky proti ľahkým reťazcom ľudského srdcového myozínu a prípravu ELISA testu pre diagnostiku infarktu myokardu43.

Vedecké projekty

Za obdobie svojej činnosti na fakulte sa Katarína Horáková zúčastnila ako spoluriešiteľka alebo zodpovedná riešiteľka 12 projektov.
Ako spoluriešiteľka dielčich úloh štátneho plánu výskumu v rokoch 1970 až 1979 zúčastnila sa na ich riešení a dosiahnuté výsledky sú zahrnuté v nasledujúcich správach vedecko-výskumných úloh:
Fuska J., Nemec P., Fusková A., Horáková K.: Vplyv metabolitov húb na tkanivové kultúry rastlín a živočíchov. Bratislava CHTF SVŠT, 1974, 158 s.
Nemec P., Betina V., Baráthová H., Frank V., Horáková K., Baráth Z., Betinová M.: Inhibičné účinky nových antibiotík. Bratislava, CHTF SVŠT, 1975, 197 s.
Drobnica Ľ., Miko M., Horáková K., Nemec P., Augustín J., Ondrejičková O.: Regeneračné procesy bunky po pôsobení metabolických inhibítorov. Bratislava, Biologický ústav SAV, 1976, 212 s.
Drobnica Ľ., Miko M., Štrurdík R., Augustín J., Horáková K., Nemec P.: Regulácia energiu poskytujúcich procesov v bunke. Brno, Prírodovedecká fakulta UJEP, 1979, 200 s.

Od 1981 až 1990 bola zodpovednou riešiteľkou dvoch čiastkových úloh štátneho plánu technického rozvoja, v rámci ktorých s celým kolektívom vypracovala metódy zisťujúce cytotoxický, synergický a genotoxický účinok látok a objasnili ich zásah do metabolizmu bunky. Výsledky týchto štúdií sú predmetom dvoch záverečných správ:
Horáková K., Miko M., Jantová S., Hudáková A.: Mechanizmus cytotoxického pôsobenia benzo/c/fluorénových derivátov a cefalosporínov. Bratislava, Ústav esperimentálnej onkológie SAV, 1985, 138 s.
Horáková K., Miko M., Jantová S., Hudáková A.: Hodnotenie cytotoxicity a mechanizmu účinku nových potenciálnych cytostatík čs. pôvodu. Bratislava, Ústav experimentálnej onkológie SAV, 1990, 175 s.

V rokoch 1987 až 1991 bola zodpovednou riešiteľkou úlohy RVT SR, ktorú riešila s kolektívom Laboratória bunkovej genetiky na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave:
Horáková k., Angyal R., Lukáčová D., Straková Z., Šlosarčíková L.: Príprava monoklonálnych protilátok proti ľahkým reťazcom ľudského srdcového myozínu. Bratislava, CFV SAV, 1991, 145 s.

V rokoch 1995 až 2001 spolupracovala na medzinárodných EÚ projektoch ako vedúca výskumného tímu zo Slovenska v oblasti vývoja veľmi citlivých imunotestov (ELISA Dipstick), zisťujúcich bezproblémovosť potravín, na detekciu alergénu β-laktoglobulínu a Listeria monocytogenes v mliečnych výrobkoch67, 68.
V rokoch 1995 až 1998 Copernicus project PL NO 94100 „Rapid methods for quality control of thermal and proteolytic processing technologies in the dairy industry“ a v rokoch 1999 až 2001 Inco Copernicus project PL NO 979012 „Rapid, specific detection of Listeria monocytogenes by antibody-based techniques and on-line sensor technology, development of improved control of food safety for industry and consumer.“

Vedecká aktivita realizovaná v praxi

Katarína Horáková svoje teoretické znalosti i praktickú zručnosť zúročila pri praktických výstupoch, ktoré priniesli buď rozsiahle finančné úspory alebo nevyčísliteľné hodnoty v ochrane ľudského zdravia. Jej výskumný tím predložil niekoľko v praxi realizovaných riešení.
V rámci HZ projektu riešili problematiku čistenia odpadových vôd v n. p. CHZJD v Bratislave. Zavedenie navrhovaných opatrení sa realizovali v roku 1978.
V rámci ďalšieho HZ projektu v závode 03 Slovlik Leopoldov zavedením navrhovaných opatrení nastalo v systéme fermentácie predĺženie kvasného cyklu, a tým aj zvýšenie ročnej produkcie kŕmneho droždia, ktoré sa realizovalo v roku 1987.
Originálne dôkazy o genotoxicite 5-nitro-2-furylakrylovej kyseliny sa stali významnou súčasťou dokladového materiálu, ktorý oprávňoval hlavného hygienika SR vydať zákaz používať uvedenú látku na stabilizáciu vín, resp. iných nápojov. Výsledky sa realizovali v ČSSR a ZSSR v roku 1985.
Dokázali netoxičnosť cefalosporínov a získané výsledky sa prakticky využili v rámci medzinárodnej spolupráce od roku 1985 v n. p. Phylaxia Budapešť, ako antibakteriálny prostriedok pri výrobe očkovacích látok využívaných v humánnej medicíne.

Publikačná činnosť

Katarína Horáková je autorkou mnohých vedeckých publikácií, vysokoškolských skrípt, abstraktov, odborných prác a knižných monografií, desiatok vedecko-populárnych filmov z mikrobiológie a audiovizuálnych učebných pomôcok z biológie. Vydávala medzinárodný neperiodický časopis „COPERNICUS News“ a „INCO COPERNICUS News“.
(Issue 1, Issue 2, Issue 3 a Issue 4)

Vychádzajúc z poznatkov v oblasti vývoja veľmi citlivých imunotestov zisťujúcich alergény a patogénne mikroorganizmy v potravinách sa začala hlbšie zaoberať aj štúdiom spôsobov správnej výživy a zdravého životného štýlu, ako aj následkami nezdravej životosprávy. S redakciou mesačníka Ženský magazín a neskôr Moderná žena spolupracovala od roku 1997, keď začala publikovať odborné články a postupne tri seriály súvisiace s touto tematikou. Pravidelne publikovala odborné články v časopisoch Moderná žena a Vitafit, kde bola súčasne aj predsedkyňou redakčnej rady, a dodnes publikuje napr. v Onko magazíne, Zdravie a pod.

Autorka vedecko-populárnych kníh:
2012 - Body Detox, anglické vydanie knihy Detoxikácia organizmu, Katarina Horak Books, počet strán 82
2012 - Detoxikácia organizmu - 6. rozšírené vydanie, slovenský jazyk, Plat4M Books, počet strán 132
2011 - Varovné signály tela, slovenský jazyk, Plat4M Books, počet strán 300
2010 - Umenie zdravo žiť - 2. vydanie, slovenský jazyk, Metro Media, počet strán 240
2010 - Detoxikácia organizmu - 5. vydanie, slovenský jazyk, Metro Media, počet strán 84
2010 - A szervezet méregtelenítése - 2. vydanie, maďarský jazyk, Metro Media, počet strán 84
2009 - Umenie zdravo žiť - 1. vydanie, slovenský jazyk, Metro Media, počet strán 240
2009 - Detoxikácia organizmu - 4. vydanie, slovenský jazyk, Metro Media, počet strán 84
2008 - Detoxikácia organizmu - 3. vydanie, slovenský jazyk, Metro Media, počet strán 84
2008 - A szervezet méregtelenítése - 1. vydanie, maďarský jazyk, Metro Media, počet strán 84
2008 - Detoxikáce organizmu, český jazyk, Metro Media, počet strán 84
2008 - Detoxikácia organizmu - 2. vydanie, slovenský jazyk, Metro Media, počet strán 84
2007 - Detoxikácia organizmu - 1. vydanie, slovenský jazyk, Metro Media, počet strán 84
2005 - Monitor zdravia, slovenský jazyk, Foxi, počet strán 200
2002 - Oddelená strava - Očistné kúry a diéty, slovenský jazyk, 2 vydania, Semic Media, počet strán 68
2001 - Oddelená strava - Recepty a diéty, slovenský jazyk, 6 vydaní (2001–2002), Semic Media, počet strán 68
2001 - Dělená strava - A co dále?, český jazyk, 3 vydania (2001–2002), Semic Media, počet strán 144
2001 - Nebojme se zdraví, český jazyk, 3 vydania (2001–2002), Semic Media, počet strán 144
2001 - Oddelená strava - A čo ďalej?, slovenský jazyk, 4 vydania (2001–2002), Semic Media, počet strán 144
1999 - Nebojme sa zdravia, slovenský jazyk, 6 vydaní (1999–2002), Semic Media, počet strán 144
1998 - Dělená strava, český jazyk, 8 vydaní (1998–2002), Semic Media, počet strán 144
1998 - Oddelená strava, slovenský jazyk, 10 vydaní (1998–2002), Semic Media, počet strán 144

Realizované diela tvorivej umeleckej činnosti

Populárno-vedecké relácie
Počas celej svojej profesionálnej kariéry (ako aj v dôchodku) sa angažovala pri popularizácii biologických poznatkov. V rokoch 1969 až 1983 spolupracovala s Československou televíziou v Bratislave ako autorka námetov a scenárov populárno-vedeckých relácií v rámci Dialógy so životom, Svet vedy, KA-ZET-A, TKM a pod.

S mikroskopom do ríše buniek
16 mm film/20 min. o technike mikroskopovania, stavbe bunky a o mitotickom delení bunky.
Biológia pre 1. ročník.
Produkcia: Čs. Televízia Bratislava, HRVVP, 1969

Laboratórium v ľudskom tele
16 mm farebný film/30 min. o tráviacom ústrojenstve a správnej výžive pre 8. ročník ZDŠ.
Réžia: M. Vacho.
Produkcia: Čs. televízia Bratislava, HRVVP, 1974

Televízny klub mladých – úspechy biológie, perspektívy ľudstva
TMZ 60 min. Rozhovory o úspechoch biológie v 20. storočí s pracovníkmi vedeckých inštitúcií.
Réžia: R. Benko.
Produkcia: Čs. televízia Bratislava, HRVDM, 1975

Dialógy so životom – dievča či chlapec?
TMZ 25 min. O možnosti predurčenia pohlavia očakávaného dieťaťa v rámci publicistického programu pre mladých
Réžia: V. Greffinger
Produkcia: Čs. televízia Bratislava, HRVDM, 1977

Ich pomoc priemyslu
16 mm farebný film/8 min. o troch študentoch, ktorí v rámci odbornej vedeckej činnosti na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT Bratislava riešia problém odpadových vôd.
Vysielanie v rámci Televízneho klubu mladých.
Réžia: J. Haľama
Produkcia: Čs. televízia Bratislava, HRVDM, 1977

Správna výživa
16 mm farebný film/20 min. o funkcii živín nachádzajúcich sa v prirodzených potravinách.
Réžia: I. Schlosser
Produkcia: Čs. Televízia Bratislava, HRVVP, 1977

Prečo sa kazia zaváraniny a mikrobiologická kontrola potravín
TMZ 20 min. Publicistický blok technického magazínu KA-ZET-A.
Réžia: M. Mikulec
Produkcia: Čs. Televízia Bratislava, HRVDM, 1982

Čo je to bunková kultúra
TMZ 8 min.
Réžia: M. Mikulec
Produkcia: Čs. Televízia Bratislava, HRVDM, 1983

Výukové filmy
V rokoch 1983 až 1985 vypracovala námety a scenáre na šesť 13- až 18-minutových 16 mm výukových filmov. Na základe podnetu a finančnej podpory vedenia Chemickotechnologickej fakulty SVŠT v spolupráci s pracovníkmi Kabinetu didaktickej techniky sa aktívne zúčastnila ich výroby. Filmy sa využívali ako názorné pomôcky na laboratórnych cvičeniach pre študentov z predmetu Mikrobiológia.

Zisťovanie mikroorganizmov v potravinárskych výrobkoch
16 mm farebný výukový film/18 min.
Réžia: M. Ráztocká
Produkcia: Chemickotechnologická fakulta SVŠT Bratislava, 1983

Kultivácia mikroorganizmov I.
Jednorázová statická a submerzná kultivácia
16 mm farebný výukový film/20 min.
Réžia: M. Ráztocká
Produkcia: Chemickotechnologická fakulta SVŠT Bratislava, 1984

Kultivácia mikroorganizmov II.
Kontinuálna kultivácia
16 mm farebný výukový film/16 min.
Réžia: M. Ráztocká
Produkcia: Chemickotechnologická fakulta SVŠT Bratislava, 1985

Izolácia čistej kultúry I. a II.
makroskopické metódy
16 mm farebný výukový film/15 a 13 min.
Réžia: M. Ráztocká
Produkcia: Chemickotechnologická fakulta, 1984

Izolácia čistej kultúry – mikroskopické metódy 16 mm farebný výukový film/18 min
Réžia: M. Ráztocká
Produkcia: Chemickotechnologická fakulta, 1985

Náučné filmy
Na výzvu Ministerstva školstva SR podala námety na súbor náučných filmov, ktoré ministerstvo spomedzi ostatných vybralo a finančne dotovalo ich prípravu a výrobu. Na základe odporúčania objednávateľa Štúdio krátkych filmov, Bratislava–Koliba, poverilo Katarínu Horákovú vypracovať odbornú literárnu predlohu pre päť 20-minutových 36 mm výukových filmov, ktoré sa realizovali v rokoch 1986 až 1989 a dlhé roky sa používali ako učebné pomôcky na rôznych vysokých školách pri prednáškach z predmetu Mikrobiológia.

Cytológia, morfológia a rozmnožovanie mikroskopických vláknitých húb
580 m, farebný, 35 mm film.
Kamera a réžia: P. Benca
Produkcia: Slovenská filmová tvorba Štúdio krátkych filmov, Bratislava-Koliba, 1986

Mikroskopické vláknité huby
580 m, farebný, 35 mm film.
Kamera a réžia: P. Benca
Produkcia: Slovenská filmová tvorba Štúdio krátkych filmov, Bratislava-Koliba, 1986

Metabolity mikroorganizmov v biotechnológii
590 m, farebný, 35 mm film
Kamera a réžia: P. Benca
Produkcia: Slovenská filmová tvorba Štúdio krátkych filmov, Bratislava-Koliba, 1989

Monoklonálne protilátky ako nositelia antigénov
580 m, farebný, 35 mm film
Kamera a réžia: P. Benca
Produkcia: Slovenská filmová tvorba Štúdio krátkych filmov, Bratislava-Koliba, 1989

Frakcionácia kvasničnej biomasy
560 m, farebný, 35 mm film
Kamera a réžia: P. Benca
Produkcia: Slovenská filmová tvorba Štúdio krátkych filmov, Bratislava-Koliba, 1989

Audiovizuálne učebné pomôcky
Bola tiež autorkou námetov a scenárov audiovizuálnych učebných pomôcok (štyridsať 3-minutových filmových prstencov) určených pre stredné a vysoké školy na vyučovanie predmetu Biológia. Objednávateľom boli Učebné pomôcky, n.p. Banská Bystrica, a aktívne sa zúčastnila pri ich realizácii, ktorú zabezpečilo vtedajšie Filmové štúdio Gottwaldov (v súčasnosti Filmove studio Zlín).
Všeobecná biológia I.
Metodická príručka k súboru desiatich 3-minutových filmových prstencov: mitotické delenie bunky I. a II. - pozorovanie mitózy rýchlou metódou v bunkách cibule – príprava živnej pôdy pre chov drozofily – životný cyklus drozofily – meióza I. a II. – monohybridizmus s úplnou a neúplnou dominanciou – dihybridizmus.
Učebné pomôcky n.p. Banská Bystrica, 1981

Všeobecná biológia II.
Metodická príručka k súboru desiatich 3-minutových filmových prstencov: dedičnosť a pohlavie I. a II. – význam DNA pri prenose genetickej informácie – reduplikácia genetickej informácie – experimentálny dôkaz spôsobu syntézy DNA 1. a 2. – súvislosť medzi syntézou DNA a zdvojením eukaryotických chromozómov 1 až 3.
Učebné pomôcky n.p. Banská Bystrica, 1981

Prepis a preklad genetickej informácie
Metodická príručka k súboru desiatich 3-minutových filmových prstencov: syntéza RNA – syntéza bielkovín – miesto syntézy RNA a bielkovín v prokaryotickej a v eukaryotickej bunke - experimentálny dôkaz miesta syntézy RNA v bunke 1. a 2. - experimentálny dôkaz syntézy bielkovín na ribozómoch 1. a 2. – indukcia syntézy enzýmov v prokaryotoch. Učebné pomôcky, n.p. Banská Bystrica, 1987

Prokaryotická a eukaryotická bunka
Metodická príručka k súboru desiatich 3-minutových filmových prstencov: stavba prokaryotickej bunky – stavba živočíšnej eukaryotickej bunky – stavba rastlinnej bunky – príjem látok cez bunkovú membránu – mitochondrie elektráreň bunky – lyzozómy – extracelulárne trávenie – intracelulárne trávenie. Učebné pomôcky, n.p. Banská Bystrica, 1991

Iná vedecká aktivita

Zlepšovacie návrhy (počet): 4
V praxi realizované riešenia:
1. Zavedením navrhovaných opatrení v rámci HZ projektu sa riešila problematika čistenia odpadových vôd v n. p. CHZJD v Bratislave. Realizácia v roku 1978.
2. Zavedením navrhovaných opatrení v rámci HZ projektu v závode 03 Slovlik Leopoldov nastalo v systéme fermentácie predĺženie kvasného cyklu a tým aj zvýšenie ročnej produkcie kŕmneho droždia. Realizácia v roku 1987.
3. Originálne dôkazy o genotoxicite 5-nitro-2-furylakrylovej kyseliny sa stali významnou súčasťou dokladového materiálu, ktorý oprávňoval hlavného hygienika SR vydať zákaz používať uvedenú látku na stabilizáciu vín, resp. iných nápojov. Výsledky sa realizovali v ČSSR a ZSSR v roku 1985.
4. Dokázaná netoxičnosť cefalosporínov sa v rámci medzinárodnej spolupráce od roku 1985 prakticky využili v n. p. Phylaxia Budapešť, ako antibakteriály prostriedok pri príprave očkovacích látok.

Členstvo a funkcie vo vedeckých spoločnostiach

Onkologická spoločnosť, Slovenská lek. spoločnosť: 1959 – doteraz
Sekcia tkanivových kultúr – tajomníčka: 1986 - 1995
Československá biologická spoločnosť 1974 – 2005 Československá mikrobiologická spoločnosť: 1960 – 1970 a od 1992 - 2005
- European Tissue Culture Society: 1988 – 2002
- EUROTOX 1997 – 2004

Svetové prvenstvá

1. Cytotoxicita prírodných ITK na bunky HeLa8 (Horáková, 1966)
2. Matematické formulovanie miery synergického účinku izotiokyanátov7 (Horáková, 1967)
3. Dôkaz indukcie apoptózy - benzyl-ITK, nie fenyl-ITK mikrokinematografickou časozbernou kamerou10,18 (Horáková a Kalafut, 1968, 1970)
4. Cytotoxický účinok sulforafanu12 (Horáková K. a kol., 1968)
5. Špecifická cytotoxicita etyl-4-izotiokyanatobutanu stanovená z hodnôt inhibičných dávok ID100 (HeLa a V79) a MIC (baktérie, kvasinky, vláknité huby)43 (Horáková, Straková, Jantová, Múčková, Floch, 1989)
6. Charakterizácia nevyváženého rastu pri strate schopnosti delenia ľudských buniek pod vplyvom izotiokyanátov44,51 (Jantová, Horáková, Hianiková, Floch, 1989, Horáková, Jantová, Stredňanský, Novotná, Floch, 1993)
7. Protinádorová účinnosť etyl-4-izotiokyanatobutanu51 (Horáková, Jantová, Stredňanský, Novotná, Floch, 1993)
8. Neimunotoxický účinok etyl-4-izotiokyanatobutanu v terapeutických dávkach62 (Tulinská, Šovčíková, Líšková, Kubová, Horáková, 2000)
9. Nemutagénny účinok ITK v štandardných testoch, ako aj na reparačno-deficientných kmeňoch63 (Šovčíková, Mikulášová, Horáková, Floch, 2001)
* Indexové čísla sa viažu na čísla publikácií uvedených v Literatúre.

Ocenenia

1981 - Medaila za zásluhy o ČSČK Slovenský ústredný výbor ČSČK;
1984 - Strieborná medaila Slovenskej vysokej školy technickej za dlhoročnú pedagogickú a výskumnú prácu;
1987 - Čestné uznanie Slovenskej vysokej školy technickej;
1989 – Slovenský Literárny fond ocenil vysokoškolskú učebnicu Mikrobiologické laboratórne metódy a udelil autorskému kolektívu Prémiovú cenu;
2008 - za výsledky celoživotnej tvorivej práce udelil Slovenský literárny fond prémiovú cenu, ako prejav uznania za jej prínos na rozvoji slovenskej vedy doma i v zahraničí.

Súčasnosť

V súčasnosti prednáša o zdravej výžive na Univerzite tretieho veku pri STU v rámci študijného odboru Potraviny a zdravie človeka. Je garantkou odboru Starostlivosť o telesné a duševné zdravie, v rámci ktorého prednáša o význame fytochemikálií v potravinách a prevencia rakoviny, o cielenom posilnení imunity, výživa mozgu, očiste a detoxikácii organizmu, význame výživových doplnkoch, význame acido-bázickej rovnováhe organizmu pre zachovanie zdravia a o varovných signáloch tela.

Literatúra

Predstavujeme nekompletný zoznam publikácií profesorky Kataríny Horákovej:
1. Nemec P., Drobnica L., Antoš K., Kristián P. Hulka A. Horáková K.: Cancerostatic Action of Beta-Naphtylisothiocyanate. Neoplasma 9, 207-208, (1958) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/13600524
2. Betina V., Horáková K., Baráth Z.: Anti-HeLa effect of cyanein. Naturwiss. 10, 49, 241-242, (1962)
3. Horáková K., Veliký I.: Growth effect of cobalt on HeLa cells. Natuwiss. 21, 49, 503-504, (1962)
4. Horáková K.: Comparative Study of the Cytotoxicity of some Cytostatics and Inhibitors toward Microorganisms and Animal Cells. Folia Microbiologica 9, 138-139, (1964)
5. Ebringer L., Balan J., Čatár G., Horáková K., Ebingerová J.: Effect of Trypacidin on Toxoplasma Gondii in Tissue Culture and on Experimental Toxoplasmosis of Mice. Parasitology 16, 182-189, (1964) http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0014489465900421
6. Horáková K., Kalafut F.: Mikrokinematographische Analyse des Absterbens der HeLa-Zellen unter dem Einfluss des Inhibitors. Naturwiss. 52, 501-502, (1965)
7. Horáková K.: Study of the Synergic Effect of a Combination of Natural and Synthetic Substances on Candida albicans Pn 10. Folia Microbiologica 11, 222 – 223, (1966)
8. Horáková K.: Cytotoxicity of Natural and Synthetic Isothiocyanates. Naturwiss. 53, 383-384, (1966)
9. Horáková K.: A Study of synergism of known metabolic inhibitors and antifungal compounds on Candida albicans Pn 10. In: Mechanisms of Action of Fungicides and Antibiotics (Ed. M. Girdbardt), Academie-Verlag, Berlin 387-392, (1967)
10. Horáková K., Kalafut F.: Morphological changes of HeLa cells induced by cytotoxic concentration of isothiocyanates. Biológia (Bratislava), 23, 438-445, (1968) (In Slovak, Russian and German abstracts)
11. Betina V., Baráthová H., Horáková K.: Antifungal and Cytotoxic Effects of Cyanein Derivates. Folia Microbiologica 13, 495 – 500, (1968) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/5753016
12. Horáková K., Drobnica L., Nemec P., Antoš K., Kristián P.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds. I. Activity of Some Naturally Occuring Isothiocyanates and their Synthetic Analogues on HeLa-Cells. Neoplasma 15, 169-176, (1968) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/5658012
13. Horáková K., Drobnica L., Nemec P., Antoš K., Kristián P.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds. II. Activity of Substituted Phenylisothiocyanates on HeLa-Cells. Neoplasma 15, 177-182, (1968) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/5658013
14. Horáková K., Drobnica L., Nemec P., Kristián P., Antoš K., Martvoň A.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds. III. The effect of Stilbene, Azobenzene and Polycondensed Aromatic Hydrocarbon ITC Derivatives on HeLa Cells. Neoplasma 16, 231-237, (1969) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/5349795
15. Horáková K., Drobnica L., Nemec P.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds. IV. Benzhydryl- and Cinamoylisothiocyanates. Neoplasma 16, 591-596, (1969) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/5369024
16. Horáková K., Drobnica L., Nemec P., Uher M.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds. V. ITC with Sulphide and Sulphone Groups. Neoplasma 17, 3-8, (1970) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4986664
17. Horáková K., Drobnica L., Nemec P.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds. VI. Isothiocyanates of the R-C6H4-X-C6H4-NCS Type. Neoplasma 17, 9-14, (1970) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/5423435
18. Horáková K., Kalafut F.: Degeneration of HeLa Cells induced by the Cytotoxic Effect of Isothiocyanates or by the Starvation of Cells. Acta Morphologica Acad. Sci. Hung. 18, 193-202, (1970) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4932286
19. Horáková K., Kalafut F.: Reversible and Irreversible Cytotoxic Effects Of Isothiocyanates on HeLa Cells. Acta Morphologica Acad. Sci. Hung. 18, 311-317, (1970) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4941228
20. Horáková K., Drobnica L., Nemec P.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds. VII. Effect of Isothiocyanatechalkones on HeLa Cells. Neoplasma 18, 355-359, (1971) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/5568929
21. Vlčková A., Gašparovič J., Horáková K.: Investigation of the Cytotoxicity of Different Trypan Blue Commercial Products. BULLETIN DE LÁCADEMIE POLONAISE DE SCIENCES Serie des biologiques sciences C1, 19, 763-770 (1971)
22. Tidd D.M., Kim S.C., Horáková K., Moriwaki A., Paterson A.R.P.: Delayed Cytotoxic Reaction for 6-Mercaptopurine. Cancer Research 32, 317-322, (1972) http://cancerres.aacrjournals.org/content/32/2/317, http://cancerres.aacrjournals.org/content/32/2/317.full.pdf
23. Horáková K.: Polynucleotidases in Mouse Ascitic Tumor Cells. Neoplasma 19, 459-468, (1972) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4345214
24. Fuska J., Ivanitskaya L., Horáková K., Kuhr J.: The Cytotoxic Effect of New Antibiotic Vermiculine. J. Antibiotics 27, 141-142, (1974) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4856963
25. Horáková K., Navarová J., Nemec P., Kettner M.: Effect of Dactylarin on HeLa Cells. J. Antibiotics 27, 408-412, (1974) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4851620
26. Horáková K., Kalafut F., Navarová J., Paterson A.R.P.: Delayed Expression of 6-mercaptopurine toward HeLa Cells. Neoplasma 21, 555-560, (1974) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4612392
27. Horáková K., Navarová J., Paterson A.R.P.: The Delayed Cytotoxic Effect of 6-mercaptopurine. Characterisation of the Unballanced Growth in HeLa Cells Produced by 6-mercaptopurine. Biochem.Biophys.Acta 366, 333-340, (1974) http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0005278774902937
28. Vrbovský L., Horáková K., Navarová J., Veber P., Ebringer L: The Study of Correlation between in vivo and in vitro toxicity. Proc. Eur. Soc. Toxicol. 16, 236-241, (1975)
29. Horáková K.: Ribonucleases in mouse ascitic tumor cells during ageing in vivo and in vitro. In: “Impairment of Cellular Fuctions during aging in vivo and in vitro.” Plenum Publishing Corporation, Ed. Cristofano V.J., Holečková E., New York, N.Y. 10011, 521-527, (1975)
30. Horáková K., Fusková A., Ceglédyová N.: Sachorose Density Gradient Separation of Ehrlich Ascites Carcinoma and L-5178Y Tumor Cells in Different Cell Cycle Phases. Neoplasma 23, 499-505, (1976) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/980180
31. Horáková K., Kernáčová B., Nemec P., Fuska J.: Characterisation of the Cytotoxic Activity of Vermiculine. J. of Antibiotics 29, 1109-1111, (1976) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/994328
32. Horáková K., Betina V.: Cytotoxic Activity of Macrocyclic Metabolites from Fungi. Neoplasma 24, 21-27, (1977) http://www.mendeley.com/research/cytotoxic-activity-of-macrocyclic-metabolites-from-fungi/
33. Horáková K., Ceglédyová N., Veber P.: Effect of Cyanein on the Life Cycle of L-Cells. Biologia 32, 951-957, (1977)
34. Horáková K., Czíková S., Kernáčová B.: The Sutability of Different Quantitative Methods for Determination of the Cytotoxic Activity of Agents in Cell Culture. Neoplasma 25, 309-315, (1978) http://www.medvik.cz/bmc/link.do?id=bmc78004771
35. Drobnica L., Šturdík E., Horáková K., Miko M.: Cytotoxic and Cancerostatic Effect of 1,4-Dithiaanthraquinone-2,3 Dicarbonitrile. Neoplasma 25, 577-584, (1978) http://www.mendeley.com/research/cytotoxic-and-cancerostatic-effect-of-14dithiaanthraquinone23dicarbonitrile/
36. Horáková K., Obernauerová M.: Interference of Bruneomycin with the Cell Cycle of Ehrlich´s Ascites Carcinoma. Biológia (Bratislava) 35, 875-880 (1980)
37. Horáková K.: The Use of Cell Cultures to Monitor the Toxic and Mutagenic Activity of Chemical Compounds Present in Environment. Čs. fysiol. 30, 407-425 (1981)
38. Horáková K.: The Study of Carcinogenic Potention in Cell Cultures. Čs. fysiol. 30, 517-525 (1981)
39. Horáková K., Jantová S., Devínsky F.: Examination of the relation between the structure and cytotoxic effect of aminoxide derivates upon the cell line HeLa. Biológia (Bratislava) 40, 685-692 (1985)
40. Vlčková A., Horáková K., Sloboda J., Ulrich L., Babinská M., Babulová A.: The Blocking Effect of Disodium Cromoglycate on Carcinogenesis Induced by Benzo /a/pyrene. Carcinogenesis 7, 371-374, (1986) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/3081275
41. Horáková K., Lukáčová D., Kozánková J., Džurba A., Ziegelhoffer A., Jantová S.: The mechanism of Cytolytic and Cytostatic Activity of Benfluron. Neoplasma, 35 177-184, (1988) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/3374709
42. L. Ebringer L., Jelínek R., Horáková K., Lahitová N., Seman M., Blaško M., Chalupa I.: Genotoxic and Embryotoxic Effects of 5-Nitro-2-Furylacrylic Acid - Potential Wine Stabilizer. (In Slovak – English abstract) Čs. hygiena 33, 129 – 147, (1988)
43. Horáková, K., Straková, Z., Jantová, S., Múčková, M., Floch, Ľ.: Biological effects of 2-isothiocyanatecarboxylic acid esters. I. Cytotoxic, antimicrobial and genotoxic screening of amino acid isothiocyanate derivatives. (In Slovak – English abstract) Biológia 44, 637-646, (1989)
44. Jantová, S., Horáková K., Hianiková Ľ., Floch, Ľ.: Biological effects of 2-isothiocyanatecarboxylic acid esters II. Effect of L-α-ethyl ester of 2-isothiocyanate propionic acid (L- α -alanine ITC) on HeLa cell division and metabolism. (In Slovak – English abstract) Biologia 44, 647-655, (1989)
45. Horáková K., Valentová N., Chorváth B., Perényi T., Forgács A.: Study of Metabolism and Growth Limitation of Human Leukemia Cell Lines. Neoplasma 36, 287-295, (1989) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/2739807
46. Straková Z., Barančík M., Lukášová D., Angyal R., Šlosarčíková L., Horáková K.: Peroxidase Labelled Monoclonal Antiboby agaist Human Cardiac Myosin Light Chains. General Physiol. And Biophys. 10, 63-70, (1991) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/1651273
47. Jantová S., Horáková K., Hianiková Ľ., Floch Ľ.: Biological effects of 2-isothiocyanatecarboxylic acid esters. III. Cytotoxic effect of D- and L-izomers of diethyl ester of 2-isothiocyanate butiric acid on HeLa and L-1210 cells. (In Slovak – English abstract) Biologia 46, 635-645, (1991) http://www.medvik.cz/bmc/view.do?gid=345358
48. Hudáková A., Horáková K., Perényi T.: The Relation Between the Synergistic Effect of Cytostatics and Metabolism of V79B Cells in vitro. Cell Biochemistry and Function 10, 109-113, (1992) http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/cbf.290100207/abstract
49. Jantová S., Horáková K.: 9-hydroxibenfluron Induced Inhibition of Proliferation and Metabolism in HeLa Cells. Cell Biochemistry and Function 11, 131-135, (1993) http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/cbf.290110209/abstract
50. Horáková K., Vlčková A., Lukáčová D.: Expression of Disodium Cromoglycate “Protective” Effects Observed during V79 Cell Proliferation. Chemico-Biological Interactions, 89, 103-113, (1993) http://www.mendeley.com/research/expression-disodium-cromoglygate-protective-effects-observed-during-v79-cell-proliferation/
51. Horáková K., Jantová S., Stredňanský M., Novotná Ľ., Floch Ľ.: Ethyl 4-Isothiocyanatobutanoate antiproliferative Activity in vitro and in vivo. Anti-Cancer Drugs 4, 369-375, (1993) http://www.medvik.cz/bmc/view.do?gid=364009
52. Jantová S., Horáková K.: Study of cytotoxic effect of 9-hydroxybenfluron in V79 B cells. Biologia 50, 261-267, (1995) http://www.medvik.cz/bmc/view.do?gid=386810
53. Jantová S., Horáková K.: Study of Cytotoxic and Cytolytic Activity of 9-hydroxybenfluron in Human Melanoma Cells HMB-2. Biologia 50, 615-622, (1995) http://www.medvik.cz/bmc/view.do?gid=386810
54. Jantová S., Horáková K., Novotová M., Uhrík B.: Mechanism of Cytostatic and Cytolytic Activity of 9-hydroxybenfluron in Human Melanoma Cells HMB-2. Biologia 50, 615-622 (1995) http://www.medvik.cz/bmc/view.do?gid=386810
55. Jantová S., Horáková K., Kusý P.: Comparisons of three in vitro cytotoxicity tests: NR assay, protein measurement and direct counting of cell number. Biologia 51, 305-311, (1996) http://www.medvik.cz/bmc/view.do?gid=395914
56. Kocáková P., Leško J., Horáková K., Golais F.: A combined effect of Pseudorabies virus growth factor (PRGF) and various cytostatics on tumour (Hep-2) cells in vitro. ACTA VET. 66, 159-169, (1997) http://agris.fao.org/agris-search/search/display.do?f=1998%2FCZ%2FCZ98002.xml%3BCZ1998000424
57. Dušinská M., Jurák B., Vlčková A., Horáková K.: Disodium cromoglycate is neither cytotoxic nor genotoxic in mammalian cells in vitro. Pharmacology & Toxicology 82, 103-107 (1998) http://www.mendeley.com/research/disodium-cromoglycate-neither-cytotoxic-nor-genotoxic-mammalian-cells-vitro/
58. Navarová J., Mačičková T., Horáková K., Urbančíková M.: Stobadine - inhibitor of lysosomal enzymes release in vivo and in vitro. Life Sci. 65, 105-107, (1999)
59. Horáková K.: The use of cell culture system for the assessment of general cellular toxicity and for detection the nature and location of reactive oxygen species damage. Gen. Physiol. Biophys. 18, Focus Issue, 63-69, (1999) ISSN 0231-5882 http://pubget.com/paper/10703721
60. Mačičková T., Navarová J., Urbančíková M., Horáková K.: Comparison of isoproterenol – induced changes in lysosomal enzyme activity in vivo and in vitro. Gen. Physiol. Biophys. 18, Focus Issue, 86-91, (1999) ISSN 0231-5882 http://pubget.com/paper/10703725
61. Navarová J., Seemannová Z., Ujházy E., Sobotníková R., Dubovický M., Muchová S., Horáková K.: Biochemical variables of oxidative cell and tissue damage induced by phenytoin. Biologia, Suppl. 55, 81-86 (2000) http://biologia.savba.sk/Suppl_8/Navarova.htm
62. Tulinská J., Šovčíková A., Líšková A., Kubová J., Horáková K.: Immunotoxicity of ethyl-4-isothiocyanatobutanoate in male Wistar rats. Toxicology 145, 217-225, (2000) http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0300483X99002255
63. Šovčíková A., Mikulášová M., Horáková K., Floch Ľ.: Antibacterial and mutagenic activities of new isothiocyanate derivatives. Folia Microbiologica (Praha) 46, 113-117, (2001) http://www.springerlink.com/content/u1713u7983178m51/
64. Horáková K., Šovčíková A., Seemannová Z., Syrová D., Bušányová K., Drobná Z., Ferenčík M.: Detection of drug-induced, superoxide-mediated cell damage and its prevention by antioxidants. Free Radic. Biol. Med. 30, 650-664, (2001) http://www.ingentaconnect.com/content/els/08915849/2001/00000030/00000006/art00508
65. Šovčíková A., Tulinská J., Kubová J., Líšková A., Syrová D., Horáková K.: Effect of Cyclosporin A in Lewis rats in vivo and HeLa cells in vitro. J. Appl. Toxicol. 22, 153-160, (2002) http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.842/abstract
66. Šovčíková A., Tulinská J., Chalupa I., Líšková A., Kuricová M., Horváthová M., Seemannová Z., Horáková K.: Immunotoxic and cancerostatic effects of ethyl-4-isothiocyanatobutanoate in female Lewis rats with implanted fibrosarcoma. International Immunopharmacology 2, 1681-1691 (2002) http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1567576902001649
67. Karamonová L., Blažková M., Fukal L., Rauch P., Greifová M., Horáková K., Tomaška M., Roubal P., Brett G.M., Wyatt G.M.: Development of an ELISA specific for Listeria monocytogenes using a polyclonal antibody raised against a cell extract containing internalin B. Food and Agricultural Immunology, 15(3-4), 167-182 (2003) http://www.ingentaconnect.com/content/tandf/cfai/2003/00000015/F0020003/art00003
68. Horáková K., Greifová M., Seemannová Z., Gondová B., Wyatt G.M.: A comparison of the traditional method of counting viable cells and a quick microplate method for monitoring the growth characteristics of Listeria monocytogenes. Letters in Applied Microbiology, 38 (3), 181-184 (2004) http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1472-765X.2004.01448.x/abstract
69. Bodo J., Jakubíkova J., Chalupa I., Bartošova Z., Horáková K., Floch Ľ., Sedlák J.: Apoptotic effect of ethyl-4-isothiocyanatobutanoate is associated with DNA damage, proteasomal activity and induction of p53 and p21(cip1/waf1). Apoptosis 11, 1299-1310, (2006) http://www.springerlink.com/content/v873p86p6127260t/

Externé odkazy

Blog Katarína Horáková
Autori Plat4M Books