Útok na Umm Durmán a Chartúm
| Útok na Omdurman a Chartúm | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Mapa miest Omdurman a Chartúm | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Sudán
|
JEM | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Omar al-Bašír | Chalil Ibrahim | ||||||
| Straty | |||||||
| 106 mŕtvych (podľa vlády) | 45 mŕtvych (podľa JEM) 90 mŕtvych a desiatky zajatých (podľa vlády) | ||||||
| 30 mŕtvych civilistov | |||||||
Útok na Umm Durmán (alebo Ummdurmán/Omdurman) a Chartúm predstavoval pokus Hnutia za spravodlivosť a rovnosť (ang. JEM – Justice and Equality Movement) o zvrhnutie sudánskej vlády prezidenta Omara al-Bašíra. K útoku na sudánsku metropolu došlo 10. mája 2008, a podľa vyhlásenia vlády boje ešte v ten istý deň ustali. Na druhej strane povstalci, ako aj očití svedkovia, tvrdili, že boje pokračovali ešte nasledujúce dva dni. Bitka predstavovala rozšírenie konfliktu v Darfúre až do hlavného mesta krajiny, v ktorom sa nebojovalo od roku 1976.
Boj[upraviť | upraviť zdroj]
Boje začali 10.mája v meste Umm Durmán na západnom brehu Nílu ktorý oddeľuje mesto od hlavného mesta Chartúm. Útok vedený na 130 terénnych vozidlách narazil na silný odpor vládnych vojsk. Ďalšie vládne jednotky podporované tankmi a vrtuľníkmi sa urýchlene presúvali do oblasti bojov. Na konvoj sa pokúsil v prvých fázach bojov zaútočiť najatý ruský pilot (prezývaný Vladimir, údajný absolvent Riazanskej vojenskej akadémie) sudánskym lietadlom ruskej výroby MiG-29. Avšak jeho stroj bol zostrelený paľbou zo zeme a pilot pri havárii zahynul. Ruské a sudánske úrady sa snažili utajiť štátnu príslušnosť pilota, avšak správu o ňom prinieslo rádio Echo Moskvy, ako aj sudánske noviny Alwan, ktoré boli krátko na to zakázané z dôvodu vyzradenia citlivých vojenských informácií.
Povstalci zaútočili na vojenskú základňu Arba´een a policajnú stanicu al-Answat. Boje trvali niekoľko hodín. Povstalci sa následne zamerali na most al-Ingaz v snahe prekročiť Biely Níl a preniknúť do Chartúmu. Útok bol vedený v dvoch smeroch. Jedna skupina povstalcov smerovala k prezidentskému palácu a druhá k štátnej televízii a rozhlasu. Oba útoky sa podarilo vládnym vojskám odraziť.
Po tom ako vládne vojská získali kontrolu nad kľúčovou základňou Wadi-Sajedna dokázali zastaviť povstalecký útok neďaleko budovy parlamentu. V neskorých popoludňajších hodinách odvysielala štátna televízia reportáž podľa ktorej boli povstalci definitívne porazení. Podľa sudánskej polície boli veliteľ útoku Mohamed Saleh Garbo a jeho šéf rozviedky Mohamed Nur al-Deen zabití v boji. Následne bol v oblasti bojov vyhlásený zákaz vychádzania. Avšak podľa vyhlásení povstalcov boje naďalej pokračovali.
Podľa mimovládnej organizácie na ochranu ľudských práv a slobôd Human Right Watch trvalo ešte 48 hodín kým boje úplne ustali, pričom streľba sa mala ozývať aj v blízkosti americkej ambasády. 12. mája sa veliteľ JEM Chalil Ibrahim telefonicky spojil s Associated Press. Tvrdil, že so svojimi bojovníkmi sa stále nachádza v Chartúme a pripravuje sa na dlhú gerilovú vojnu.
14. mája potvrdil sudánsky minister obrany generál Abdul Rahim Mohamed Hussein smrť 93 vojakov a 13 policajtov. JEM podľa neho stratila 90 mužov, a medzi obeťami bolo aj 30 civilistov. JEM mala stratiť dve tretiny vozidiel, čo je ale v rozpore s vyhlásením ministra vnútra Ibrahima Mahmúda podľa ktorého bolo zničených 40 vozidiel a 17 ukoristených. V rovnaký deň JEM uznala svoju porážku, no zároveň vyjadrila svoje odhodlanie pokračovať v boji.
Následky[upraviť | upraviť zdroj]
Po boji bezpečnostné zložky zajali jedenásť členov opozičnej strany PNC (Popular National Congress – Ľudový národný kongres), ktorá vznikla odlúčením od vládnucej strany National Congress (Národný kongres). Ich napojenie na povstalcov sa ale dokázať nepodarilo. Vláda tvrdila, že sa z útokov poučila a nabudúce bude schopná podobným akciám povstalcov lepšie čeliť. Na Ibrahima, veliteľa JEM, bola vypísaná odmena 125 000 dolárov. V apríli 2009 bolo 82 členov JEM odsúdených na smrť. V novembri počet odsúdených prekročil 100. Medzi nimi bolo aj šesť neplnoletých chlapcov, avšak tí boli neskôr omilostení prezidentom.
Diplomacia[upraviť | upraviť zdroj]
Sudán ihneď obvinil susedný Čad z podpory povstalcov. Diplomatická kríza vyústila v prerušenie diplomatických vzťahov. Stalo sa tak po prvýkrát od marca keď obe krajiny podpísali mierový pakt. Medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo ľútosť nad ďalšou eskaláciou konfliktu a vyzvalo obe strany aby riešili krízu v Darfúre mierovou cestou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Útok na Omdurman a Chartúm (2008) [online]. 20.7.2008, [cit. 2010-10-29]. Dostupné online.
- Sudan crackdown after rebel raid [online]. 12.5.2008, [cit. 2010-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- Sudan "repulses" rebel attack [online]. 11.5.2008, [cit. 2010-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- Khartum says Darfur rebel attack on capital "failed" [online]. 10.5.2008, [cit. 2010-10-29]. Dostupné online. Archivované 2008-05-13 z originálu. (po anglicky)