Československá obec sokolská
Československá obec sokolská bola česká telovýchovná a vlastenecká organizácia založená r. 1862, ktorá sa presadila aj na Slovensku. [1]
Predpoklady vzniku Obce[upraviť | upraviť zdroj]
Základným predpokladom vzniku Obce bola existencia českej telovýchovnej a vlastneckej organizácie Sokol. Ten sa sústreďoval na základnú telesnú výchovu, na brannú a vlasteneckú výchovu, organizoval pravidelné telovýchovné cvičenia. Od r. 1882 usporadúval masové "sokolské zlety", budoval vlastné telovýchovné zariadenia, najmä telocvične, tzv. sokolovne, jednoduché ihriská a plavárne, mal i vlastnú jazdu. Pri organizovaní 1. česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny tvorili "sokoli" vlastenecky najuvedomelejšie a fyzicky najlepšie pripravené súčasti zahraničného československého vojska. Ozbrojené sokolské oddiely v Októbri 1918 a po ňom preberali poriadkové funkcie rozpadnutej rakúskej polície, funkcionári a členovia Sokola vytvárali základný káder nového československého vojska, najmä v dobrovoľníckych plukoch Stráže slobody a spolu s légiami sa zúčastňovali na bojoch v česko-nemeckom pohraničí a pri oslobodzovaní Slovenska. 2. prápor II.pluku Stráže slobody v noci 14./15. augusta 1919 vojenskou akciou prekročil Dunaj a pripojil obec Ligetfalu/Engerau k ČSR a k Bratislave. [1]
Prvý česko-slovenský prezident Tomáš Garrigue Masaryk bol tiež aktívnym členom "Sokola"[2]
Činnosť Obce a jej existencia[upraviť | upraviť zdroj]
Po vzniku prvej Československej republiky sa Sokol stal prostredníctvom masovej organizácie Československá obec sokolská jedným z garantov demokratickej československej štátnosti, politickou oporou jej zakladateľskej generácie (E. Beneš, T. G. Masaryk a i.) a politiky Hradu. Ako telovýchovná organizácia sa presadili aj na Slovensku, najmä prostredníctvom českých členov. Ku koncu prvej republiky mali cca 50.000 členov, vlastnili 48 sokolovní. Jeho konkurenciou bol telovýchovný spolok Orol blízky HSĽS. Na sklonku tzv. druhej republiky bola organizácia Slovenský Sokol v r. 1938 rozpustená a majetok prevedený na Hlinkovu gardu. Po obnovení ČSR v r. 1945 organizácia už nenadobudla pôvodný spoločenský význam. [1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 376.
- ↑ PRECLÍK, Vratislav: Prezident Osvoboditel právě před sto lety, in Čas: časopis Masarykova demokratického hnutí, leden – březen 2020, roč. XXVIII., čís. 129. ISSN 1210-1648, str. 9 - 16