Šelak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Šelak je aj slangové označenie šelakovej gramofónovej platne, pozri gramofónová platňa
Rôzne odtiene šelaku
Stará šelaková gramofónová platňa

Šelak je prírodná živica, ktorá sa získava z výlučkov viacerých druhov hmyzu z nadčeľade červce (Coccoidea), najmä však druhu Kerria lacca.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Výlučky citrónovožltej až tmavočervenej farby na vzduchu zasychajú. Zaschnutá živica sa z konárikov figovníkov odklepáva v podobe plástov alebo trubičiek. Surový šelak sa prepiera, pretaví a zbavuje tým nečistôt. Nalieva sa na pružné plechy alebo valce. Po stvrdnutí sa šelak odlupuje v podobe šupiniek. Jeho zafarbenie udáva obsah vosku a farbiva v ňom obsiahnuté. Šelak s najväčším obsahom vosku je jasnožltý, bez obsahu vosku je tmavočervený (rubínový šelak).

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Šelak vzdoruje kyselinám, v zásadách mäkne a rozkladá sa. Rozpúšťa sa v 92% liehu. Udržiava sa v tmavých nádobách, pretože pôsobením svetla, stráca pružnosť. Topí sa pri 80 – 120 °C.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Šelak sa používa na povrchovú úpravu dreva. Asi do roku 1950 sa šelak používal ako materiál na výrobu gramofónových platní. Pod číslom E904 sa používa v potravinárstve ako povrchový lak na cukríky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]