Štefan Nikolaj Hýroš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Nikolaj Hýroš
rímskokatolícky kňaz, historik
Narodenie8. august 1813
Ružomberok
Úmrtie30. december 1888 (75 rokov)
Liptovský Michal

Štefan Nikolaj Hýroš alebo Štefan Nikolaj Hyroš (Hyross de Kisvicsap)[1] (* 8. august 1813, Ružomberok – † 30. december 1888, Liptovský Michal) bol rímskokatolícky kňaz a historik.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Ignác Hýroš (Hyross de Kisvicsap)
  • matka Mária rod. Zvadová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo šľachtického rodu Hyroš (Hyross de Kisvicsap), ktorý do šľachtického stavu v roku 1655 povýšil cisár Leopold I.[1] Študoval na gymnáziu v Ružomberku, v Banskej Bystrici, v Gyöngyösi, v Ostrihome, filozofiu v Spišskej Kapitule a v Egri, do 1836 teológiu na univerzite v Pešti. Sprvu pôsobil ako kaplán a farár na viacerých miestach Slov., 1845 – 1851 prof. cirk. dejín a kanonického práva v Spišskej Kapitule. Na kňažských pôsobiskách vykonával nar.-osvetovú prácu, príslušník slovenského národného hnutia. Roku 1861 účastník memorandového zhromaždenia v Martine, 1863 zakladajúci člen MS, Spolku sv. Vojtecha, slov. gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Autor príležitostných prejavov, náboženských článkov, no najvýznamnejšia je jeho historická tvorba. Autor monografie o likavskom hradnom panstve a rkp. práce o starobylých chrámoch, priekopníckeh diela slov. dejín umenia.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Srdečné uvítanie... Frant. Jozefa I. ...pod Kriváňom, Levoča roku 1852
  • Kde jest pravda?, Bratislava roku 1855
  • Zámok Lykavka a jeho páni, poťahom na državie, Liptov a okolie, Martin roku 1876

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b HYROŠ z Výčapkov. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku II : Liptovská stolica. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 44 – 45.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]