Žabí kôň
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Žabí kôň | |
| vrch | |
 Pohľad na Žabieho koňa zo severu, menej strmá časť je „dolný kôň“.
|
|
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 291 m n. m. |
| Súradnice | |
| Najľahší výstup | exponovaná III hrebeňom, len s horským vodcom |
| Prvovýstup | K. Bröske(ová), S. Häberlein, južnou stenou |
| - dátum | 1905 |
  Poloha v rámci Slovenska
|
|
| Wikimedia Commons: Żabi Koń | |
| Freemap.sk: mapa | |
Žabí kôň je najnižšia veža (2 291 m n. m.) v pohraničnom hrebeni nad Mengusovskou dolinou. Bol považovaný za jeden z najťažšie dostupných tatranských štítov. Jeho charakteristickú siluetu často vidno pod vyššou oblačnosťou, zachytenou Mengusovskými štítmi a Rysmi. Výstupy stenami aj ostrým hrebeňom sú dodnes vyhľadávané pre pevnú skalu a expozíciu na obe strany. Meno „kôň“ vymyslel K. Bachleda, prívlastok pochádza od Žabích plies na slovenskej strane. Nemecký názov Simonturm aj maďarský Simon-torony pochádza od krstného mena prvovýstupcu.
Obsah |
Topografia [upraviť]
Nachádza sa v hlavnom hrebeni Tatier, severná – poľská - stena je nad kotlinou Morského Oka. Od Rysov ho oddeľuje Žabie sedlo, od Žabej veže Vyšné žabie sedlo.
Zaujímavé výstupy [upraviť]
- 1905 Prvovýstup K. Bröske(ová) a S. Häberlein južnou stenou.
- 1907 Pri zlaňovaní z vrcholu sa na hrebeňovej túre zabil J. Wachter, keď sa s ním odtrhla slučka, ktorú tam tri dni predtým nechali Poliaci.
- 1929 Prvovýstup severnou stenou W. Stanislawski, L. Skotnicówna a B. Czech, V+. Bol považovaný za najťažší výstup svojej doby.
Referencie [upraviť]
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, 1981.
