Absolútna nula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Absolútna nula je označenie termodynamickej teploty, pri ktorej dosiahne entropia systému minimálne hodnoty. Podľa medzinárodnej dohody je definovaná ako 0 K na kelvinovej stupnici, resp. −273,15 °C alebo −459,67 °F. [1]

Podľa tretieho termodynamického zákona nie je možné absolútnu nulu nikdy dosiahnuť, je to teda len teoretická hodnota. Je však možné sa k nej limitne veľmi blízko priblížiť. Laboratórne sa podarilo dosiahnuť teploty v zlomkoch tisíciny kelvinov.[1]

Je to tiež najnižšia teplota, ktorú je možné teoreticky dosiahnuť v makroskopickom systéme. Obvykle sa vyjadruje v kelvinoch, keďže to je počiatok tejto stupnice.

Absolútna teplota objektu vyjadruje, o koľko je daný objekt teplejší ako teleso s teplotou absolútnej nuly. Teplota je potom výsledkom merania tepelnej energie objektu a to sa dosiahne abstraktným vyjadrením kinetickej energie častíc. Absolútna teplota teda meria rozdiel v rýchlosti pohybu častíc v porovnaní so stavom pri absolútnej nule, teda častíc v pokoji. Pri milióntine stupňa nad absolútnou nulou atómy strácajú svoju individualitu a skĺzavajú sa jeden do druhého, vytvárajú jednu kvapôčku veľkosti atómu - Boseho-Einsteinov kondenzát.

Popredným vedeckým pracoviskom v oblasti dosahovania extrémne nízkych teplôt je Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 31.