Abuja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Abuja
mesto
Štát Nigéria Nigéria
Súradnice 9°4′S 7°29′V / 9.067°S 7.483°V / 9.067; 7.483
Rozloha 713 km² (71 300 ha)
Obyvateľstvo 778 567 (2006)
Hustota 1 091,96 obyv./km²
Časové pásmo WAT
Poloha mesta v rámci Nigérie
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nigérie
Wikimedia Commons: Abuja
Webová stránka: http://www.fct.gov.ng/

Abuja je hlavné mesto Nigérie. Nachádza sa severne od ústia rieky Benue do Nigeru.[1] Zároveň je hlavným mestom federálneho teritória (Federal Capital Territory, FCT). Počet obyvateľov: 174 152 (2005), fakticky však vyše 300 000 (FCT má fakticky vyše 400 000 obyvateľov).[chýba zdroj]

K panoráme Abuje neodmysliteľne patrí 400 m vysoká skala Aso – monolit vzniknutý vodnou eróziou.
Mesto má aj medzinárodné letisko.

Abuja ako hlavné mesto Nigérie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1976 sa rozhodlo o presunutí hlavného mesta z Lagosu do Abuje, novo vybudovanej metropoly v strede krajiny. Mesto naplánoval japonský plánovač a postavili ho zahraničné firmy.
Abuja sa začala budovať od roku 1983 a oficiálne je hlavným mestom od 12. decembra 1991.[1]

Dodnes sa nepodarilo mestu dodať naozaj metropolitný ráz. Dlho bola Abuja najmä cez víkendy takmer prázdnym mestom, do ktorého chodili pracovať úradníci z Lagosu. Kultúrny a spoločenský život sa naďalej odohráva v Lagose. Bolo sem presunutých veľa zahraničných veľvyslanectiev, ale časť krajín si v Lagose ponechalo aspoň konzulát.

Abuja je hlavným mestom oficiálne od roku 1991, založené bolo už v roku 1828. Celý vládny aparát spolu s väčšinou ambasád sa do Abuje presunuli z Lagosu, ktorý bol už v 70. rokoch preľudnený a znečistený. O presune centra správy štátu sa rozhodlo v roku 1976. Možno hovoriť o brazílskom modeli, nakoľko sa za niekoľko dekád stalo z provinčného mesta de facto hlavné. Podobné príklady možno nájsť aj v Austrálii či v iných štátoch, kde hlavné mesto nemusí byť nutne tradičnou metropolou. Jedna zo základných výhod Abuje spočívala v centrálnej polohe v rámci federácie. Vzhľadom na komplikovanú minulosť, etnickú a religióznu diverzitu je Abuja symbolom neutrality. Heslom je Abuja - mesto pre všetkých.

S plánovanou výstavbou sa začalo po veľmi nestabilnom období, v ktorom so odohralo aj obdobie krvavej vojny v Biafre. Na architektonickom vzhľade sa podieľali svetoznámi architekti, z ktorých bol najznámejší japonský architekt a dizajnér Kenzo Tange. Rozloha mesta predstavuje 713 km² a najvyšší bod leží vo výške 840 m n. m.. Podľa cenzu v roku 2006 bola populácia mesta 778 567 obyvateľov. V 80. a 90. rokoch bol zaznamenávaný rast až na úrovni 30% ročne, čo bolo spôsobené vysokou imigráciou ako aj extrémnym vzostupom pôrodnosti. Prílev nových obyvateľov do mesta ako aj desiatky tisíc novorodencov v praxi znamenali i zvýšenie chudoby. Bohatstvo v Nigérii je veľmi nerovnomerné, de facto absentuje stredná vrstva.

Centrum Abuje možno považovať za moderné, spĺňajúce funkciu CBD (Central Business District). Medzi najvýznamnejšie inštitúcie patrí Federálny sekretariát, Národné kresťanské centrum, Ministerstvo financií, Centrálna banka Nigérie či regionálna pobočka Diamantovej banky. Všetky tieto inštitúcie a mnohé ďalšie opticky zvyšujú životnú úroveň celého regiónu, alebo dokonca štátu. V štvrti Asokoro sú väčšinou ubytovaní vládni činitelia, predstavitelia armády a sídlia tú rôzne významne budovy ako napr. komplex Národného zhromaždenia Nigérie (ekvivalent parlamentu), Najvyšší súd a množstvo ďalších úradov. Ďalšie štvrte sú Maitama, Garki a Wuse.

V kontraste stoja slumové štvrte na okraji hlavného mesta v mestských častiach. Obyvatelia tu žijú v extrémne zlých podmienkach. Priemerná mzda sa pohybuje okolo 1 USD na deň. Absentuje zdravotná starostlivosť a dostupné vzdelávanie. Bežné je ochorenie maláriou či týfusom, nakoľko tu chýba kanalizácia a vodovody. Výskyt ochorenia vírusom HIV nie je ojedinelý. Na druhej strane žijú obyvatelia vyšších socio- ekonomických vrstiev, ktorí majú v centre prístup ku nákupným centrám, kinám, relaxačným komplexom a ďalším rôznym službám.

Nakoľko bola Abuja plánovaná ako symbol národnej jednoty, nájdeme tu zastúpené rôzne etnické skupiny. Niektoré zdroje uvádzajú výskyt až 250 etník (Afoačania, Fulbovia, Hausovia, Korovia, Ganaganci, Gwandarania, Ibovia atď.). Oficiálnym jazykom je angličtina, ale využívajú sa aj hausčtina, yorubčina a fulbčina. Približne 50 % populácia tvoria moslimovia a 30 % kresťania.

Z hľadiska infraštruktúry je na tom región Abuja najlepšie spomedzi všetkých nigérijských štátov. Relatívne dobre tu funguje hromadná doprava a cesty sú v pomerne kvalitnom stave. V roku 2008 bolo dostavané napojenie na národnú železničnú sieť.

Dôležitým transportným elementom je medzinárodné letisko Nnamdi Azikiweho. V roku 2011 sa v ňom prepravilo 4 216 147 pasažierov, pričom bolo zaznamenaných 66 182 letov. V roku 2006 vláda súhlasila s investíciou spoločnosti Abuja Gateway Consortium, ktorá sa zaviazala preinvestovať počas nasledujúcich 25 rokov 101,1 miliónov USD najmä na výstavbu hotelov, parkovísk a obchodného a centra.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok na jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 34.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]