Acidobázická reakcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyseliny a zásady
Acidobázická homeostázaAcidobázická reakciaAmfotérna zlúčeninaAutoprotolýza vodyDisociačná konštantaExtrakciaFrustrovaný Lewisov párFunkcia kyslostiHammettova funkcia kyslostiChirálna Lewisova kyselinaKatalýza Lewisovou kyselinouKonjugovaný párKyselinapHProtónová afinitaRovnovážna chémiaSila kyselínTitráciaTlmivý roztokZásada
Druhy kyselín
Brønsted–LowryLewisAkceptorMinerálneOrganickéOxidySilnéSlabéSuperkyselinyPevné
Druhy zásad
Brønsted–LowryLewisDonorOrganickéOxidySilnéSlabéSuperzásadyNenukleofilné

Acidobázická reakcia je chemická reakcia medzi kyselinou a zásadou.[1] Kyselina a zásada môžu byť definované podľa Arrheniovej, Brønstedovej alebo Lewisovej teórie kyselín a zásad. Najčastejšie sa k acidobázickým reakciám zaraďujú reakcie, pri ktorých dochádza k prenosu vodíkového katiónu (protónu), nazývané protolytické reakcie.[1] Pojem acidobázická reakcia je teda zovšeobecnením tejto reakcie i na Arrheniovu a Lewisovu teóriu.

Acidobázické reakcie patria medzi najčastejšie, no zároveň najdôležitejšie reakcie v biologických systémoch.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b acidobázická reakcia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 39.