Alexander Grigorjevič Aruťuňan

	Alexander Grigorjevič Aruťuňan
	arménsky skladateľ, klavirista a pedagóg
Základné informácie
Narodenie	23. september 1920; Jerevan, Arménska SSR
Úmrtie	28. marec 2012 (91 rokov); Jerevan, Arménsko
Národnosť	Armén
Hudobný smer	opera a klasická hudba
Odkazy
Webstránka	Alexander Grigorjevič Aruťuňan na alexanderarutiunian.com
	Alexander Grigorjevič Aruťuňan; multimediálny obsah na commons
	Hudobný portál; Biografický portál

Alexander Grigorjevič Aruťuňan (arm. Ալեքսանդր Գրիգորի Հարությունյան; * 23. september 1920 - † 28. marec 2012)^[1] bol arménsky a sovietsky skladateľ, klavirista a pedagóg. Národný umelec ZSSR (1970).^[2] Laureát Stalinovej ceny prvého stupňa (1949).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 23. septembra 1920 v Jerivane (dnes Jerevan). V rokoch 1934 – 1941 študoval na Komitasovom Jerevanskom konzervatóriu kompozíciu u S. V. Barchudarjana a V. G. Taliana a klavír u O. A. Babasiana. V rokoch 1942 – 1943 sa ďalej zdokonaľoval na konzervatóriu v klavírnej triede K. N. Igumnovova, v rokoch 1944 – 1946 študoval kompozíciu a polyfóniu pod vedením Ch. S. Kušnareva.

V rokoch 1946 – 1948 študoval pri Arménskom dome kultúry v Moskve kompozíciu a polyfóniu u G. A. Litinského, inštrumentáciu u N. A. Pejka, analýzu u V. A. Zuckermana, orchestráciu u D. R. Rogaľa-Levického a A. M. Veprika, klavír u B. M. Berlina.^[3]

Vystupoval ako klavírny sólista, interpretoval vlastnú tvorbu. V rokoch 1954 až 1990 bol nepretržite riaditeľom Arménskej filharmónie.

V rokoch 1965 až 2008 vyučoval kompozíciu na Jerevanskom konzervatóriu, od roku 1977 bol profesorom. Bol jedným z členov Arménskej mocnej hŕstky.

Člen Zväzu skladateľov ZSSR od roku 1939, člen predstavenstva Zväzu skladateľov Arménska, člen Zväzu filmárov Arménskej SSR od roku 1975.

Člen poroty Medzinárodnej súťaže hráčov na dychové nástroje (Moskva 1957), člen poroty súťaže skladateľov o najlepšie povinné dielo na Medzinárodnú husľovú súťaž G. Wieniawskieho (Poznaň, Poľsko 1967), predseda poroty Medzinárodnej súťaže dychových kvintetov (Narbonne, Francúzsko 1990), predseda poroty Medzinárodnej trúbkarskej súťaže (Moskva 1997).

Bol členom KSSZ od roku 1952. Zomrel 28. marca 2012 v Jerevane. Je pochovaný v Panteóne Komitasovho parku.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorivý štýl skladateľa, ktorý sa vyvíjal koncom 40. rokov 20. storočia, vychádza z bohatého hudobného dedičstva Arménska a zároveň z princípov klasicistickej a romantickej hudby, čo sa prejavuje jednak v dôslednom dodržiavaní klasického sledu rýchlych a pomalých častí a vo využívaní žánrov, akými sú suity a koncerty. Veľký význam v skladateľovej tvorbe majú tradície arménskych ľudových spevákov - ašugov, ktorých hudba je založená na rôznych druhoch improvizácie. Skladby sú plné výrazu, zmyselnosti, nostalgie a irónie.

V skladateľovej tvorbe možno vyčleniť niekoľko období: diela povojnového obdobia a začiatku 50. rokov sú charakteristické princípmi rozvoja témy a kombináciou veľkých štruktúr, ktoré vytvárajú veľkú emocionálnu intenzitu. Diela tohto obdobia, akými sú Slávnostná predohra, Symfónia, Concertino pre klavír a orchester - sú duchom blízke dielam A. I. Chačaturjana.

V 60. a 70. rokoch nepoužíval dramatické prvky, čím docielil väčšiu prehľadnosť prednesu a zameral sa na klasické formy. Najväčším úspechom v tomto období bola opera Sajat-Nova (libreto napísal A. S. Chandžjan), a taktiež početné diela v neoklasicistickom štýle, medzi ktoré patrí Koncert pre lesný roh a orchester, Variácie pre trúbku a orchester a i.

Od roku 1980 sa v skladateľovej tvorbe prejavuje túžba syntetizovať rôzne štýly, ako napríklad v koncertoch pre trombón a tubu s orchestrom (prvé koncertné skladby pre tieto nástroje v dejinách arménskej hudby), ako aj napr. husľový koncert Arménsko-88, ktorý je považovaný za jedno z najlepších diel skladateľa. Koncert venovaný pamiatke obetí Spitakkského zemetrasenia spája štýl barokovej hudby, klasickú formu a sofistikovanú lyriku romantickej palety zvukov.

Množstvo skladateľových diel pre dychové nástroje (najmä trúbkový koncert venovaný Timofejovi Dokšicerovi) je zaradených do repertoáru popredných svetových interpretov. Na mnohých pódiách sveta zazneli koncertné skladby pre dva klavíry Arménska rapsódia a Sviatočná (s perkusiami), napísané v spolupráci s Arnom Babadžaňanom.

Najvýznamnejšie skladby[upraviť | upraviť zdroj]

opera Sajat-Nova (1967)
symfónia (1957)
vokálno-symfonická báseň "Legenda arménskeho ľudu" (1961)
kantáty - O vlasti pre sólistu, zbor, orchester (1948), O Leninovi (spolu s E. Mirzojanom, text A. Sarmen, 1950)
pre symfonický orchester - predohry Naša vec je spravodlivá (1942), Koncert (1944), koncertný valčík Spomienky na Leningrad" (1958)

Koncerty s orchestrom:

pre klavír (1941)

pre koloratúrny soprán (1950, 1959 - téma a 5 capriccií)

pre trúbku (1950)

pre lesný roh (1962)

pre hoboj (1977)

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

1955 - Prízraky opúšťajú vrcholy
1956 - Srdce spieva
1958 - O mojom priateľovi
1962 - Vody stúpajú
1973 - Hodinu pred úsvitom
1977 - Nahapet

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Скончался известный композитор, народный артист СССР Александр Арутюнян
↑ Большая Российская энциклопедия: В 30 т. / Председатель науч.-ред. совета Ю. С. Осипов. Отв. ред С. Л. Кравец. Т. 2. Анкилоз — Банка. — М.: Большая Российская энциклопедия, 2005. — 766 с.: ил.: карт.
↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-01-11]. Dostupné online. Archivované 2014-01-17 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Grigorjevič Aruťuňan

[1] Скончался известный композитор, народный артист СССР Александр Арутюнян

[bre2-2] Большая Российская энциклопедия: В 30 т. / Председатель науч.-ред. совета Ю. С. Осипов. Отв. ред С. Л. Кравец. Т. 2. Анкилоз — Банка. — М.: Большая Российская энциклопедия, 2005. — 766 с.: ил.: карт.

[3] Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-01-11]. Dostupné online. Archivované 2014-01-17 z originálu.

[1]

[2]

[3]