Alunogén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alunogén
Alunogén
Al2(SO4)3.17H2O
Všeobecné informácie
Trieda Sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty
Zaradenie VI/C.08-70
Rok objavenia 1832
Pôvod názvu z lat. alumen - kamenec a gr. genos - pôvod
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava triklinická
Bodová grupa 1
Priestorová grupa P1
Mriežkové param. a=7,42 Å
b=26,97 Å
c=6,062 Å
α=89,95 °
β=97,566 °
γ=91,888 °
V=1201,90
Morfológia
Habitus ihličkovitý, stebplovitý, vláknitý, nálety
Zrasty podľa plochy {010}
Optické vlastnosti
Farba(y) biely, žltkastý, červenkastý
Farba vrypu biely
Lesk sklený, perlový
Priesvitnosť priehľadný
2V 31-69 ° (vypočítaný 46 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 1,5-2
Hustota 1,65-1,78 kg.dm−3
Štiepateľnosť výborná podľa plochy {010}, veľmi dobrá podľa {100} a {313}
Lom nepravidelný
Ostatné
Rozpustnosť vo vode
Odrody a variety
fosforoaluogén - varieta s prímesou P2O5
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Alunogén je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný síran hlinitý - Al2(SO4)3.17H2O.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Alunogén vytvára vláknité, vlasovité, ihličkovité kryštály, časté sú aj šupinovité a zrnité agregáty a krusty. Má bielu až žltkastú farbu. Alunogén má biely vryp, hodvábny až perleťový lesk. Jeho štiepateľnosť je veľmi dobrá.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí sa na uhoľných haldách, pri zvetrávaní sulfidov, v sedimentoch aj sopečných horninách.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Alunogén je rozpustný vo vode.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]