Amencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Amencia (z lat. amentia - zmätenosť)[1] alebo zriedkavo Meynertov-Korsakovov syndróm je porucha, oslabenie, zhoršenie či zníženie alebo deficit vedomia. Amentiformný stav je kvalitatívna porucha vedomia, prejavujúca sa predovšetkým nekľudom, agitáciou, dezorientáciou, skresleným vnímaním - ilúziami, poruchami správania, s prevažujúcim pocitom ohrozenia, verbálnou odviazanosťou, hlučnosťou, únikovým správaním, útekmi, blúdením a nezriedka obrannou agresivitou.

Podobná kvalitatívna porucha vedomia - delírium, má obdobný priebeh a charakteristiky, vrátane nekľudu a dezorientácie. U delíria je špecifické, že obsahuje početné abnormálne poruchy vnímania, vrátane neexistujúcich vnemov - (halucinácie). Niekdy sa amencia považuje za ľahší priebeh delíria. Iní tieto dva pojmy odlišujú. V anglo-americkej medicínskej praxi bol termín amencia prakticky absorbovaný termínom delírium.

Termín amencia vznikol a udomácnil sa v Nemecku, Francúzsku v 19. storočí a neskôr aj inde v Európe a to najmä pri popisoch porúch vnímania na pozadí "mentálnej degradácie" resp. straty (t.j. a- mentio) popisovaných u starších ľudí. Z dnešného pohľadu, napr. pri mozgových degeneratívnych zmenách, pri pokročilej demencii, vrátane Alzheimerovej choroby, po hypoxickom resp. ischemickm difúznom poškodení mozgu, otravách a pod. Teda v období svojho vzniku termín "amencia" definične označoval skôr poruchu vedomia/vnímania pri pre-existujúcom mentálnom deficite (vrátane porúch pamäte, myslenia, osobnosti). Neskôr v 20. storočí, keď sa začal používať termín "demencia", došlo v rámci rôznych neuro-psychiatrických škôl k predefinovaniu amencie na označenie "stavov zmätenosti" (amentiformné stavy), zdediac z pôvodného obsahu typickú črtu dezorientácie s agitovanosťou, plačom, krikom, panickou obranou, a pod. Hoci sa v odbornej anglo-americkej literatúre nevyskytuje, má obsahovo blízko k termínom "confusional states" (stavy zmätenosti) alebo "confusonal arousals" (zmätené prebudenia), ktoré sa objavujú napr. aj v rámci parasomnických porúch, resp. pri niektorých otravách. V slovenskom jazyku by sa tento termín nemal zamieňať s termínom "pomätené vedomie".[chýba zdroj]

V MKCH-10 sa stavy pôvodne označované ako amentiformné zahrnuli do položiek „Organické duševné poruchy vrátane symptomatických“ (F00 – F09), najmä „Delírium“ (F05) a „Iné duševné poruchy vynikajúce následkom ochorení, poškodení alebo dysfunkcie mozgu alebo následkom somatického ochorenia“ (F06).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. 60-044-89. (po česky)
  • amencia in: Encyklopédia medicíny
  1. KÁBRT, Ján. Stručný lekársky slovník. Martin : Osveta, 1980. ISBN 80-217-0494-2. S. 29.