Aristón zo Sparty
Aristón (starogr. Ἀρίστων) bol grécky sochár zo 6. stor. pred Kr.[1][2]
Aristón, sochár (bronziar) zo Sparty, so svojím bratom Telestom, vyrobili kolosálnu bronzovú sochu Dia umiestnenú v Olympii. Pausanias o tom uvádza: „Neďaleko votívneho daru Hyblejských bol zhotovený kovový podstavec a na ňom je Zeus; jeho výšku odhadujem asi na osemnásť stôp (5,328m). Ktorí ľudia venovali sochu bohu, a čie je to dielo, hlásajú napísané verše:
- Kleitorčania dali bohu čo desiatok vzácny,
- pažami zdeptali vojská, skrotiac nejedno z miest.
- Aristón s Telestom, bratom....(v texte je medzera)
- jedna ich zrodila matka, z Lakónie bol ich rod.“[3]
Bratia Aristón a Telestas boli činní zrejme v prvej polovici 6. stor. pred Kr.[4][1] Je možné, že sa bratia vo svojej dielni podieľali nielen na výrobe bronzových sôch v životnej veľkosti, ale aj na skromnejšej výrobe bronzových nádob. Meno Telestas (Telesstas) sa nachádza na hornom okraji bronzovej hydrie objavenej v Lebadeii (Boiótia), dnes umiestnenej v Rímsko-germánskom ústrednom múzeu v nemeckom Mainzi. Z hydrie sa zachoval len horný rám spolu s rúčkami. V prospech tejto identifikácie treba uviesť výnimočne vysokú kvalitu ženského protomé na spodnom uchytení rúčky. [5]
Okrem miestnych remeselníkov pôsobili v Lakónii aj umelci z iných regiónov. Až do šiesteho storočia pred Kr. mala Sparta styky s Krétou, ako aj s inými umeleckými centrami v Kykladách a hlavne s východogréckym (hovoriacom v iónskom dialekte) ostrovom Samos. Bronzové výrobky z dielní tohto ostrova majú podobnosti s mnohými lakónskymi dielami.[6]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Kōstas Papaïōannou. The Art of Greece. New York : H.N. Abrams, 1989. ISBN 978-08-1090-634-1. S. 612.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II... Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 357.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 415.
- ↑ Anton Powell. A Companion to Sparta. Hoboken : John Wiley & Sons, 2017. ISBN 978-11-1907-238-6. S. 163.
- ↑ C. M. Stibbe, Barbara Heldring. Agalmata: Studien Zur Griechisch-archaischen Bronzekunst. Leuven : Peeters Publishers, 2006. ISBN 978-90-4291-708-8. S. 215.
- ↑ Onassis Cultural Center. Athens-Sparta. New York : Alexander S. Onassis Public Benefit Foundation (USA) in collaboration with the National Archaeological Museum, Athens, 2006. ISBN 978-09-7765-981-4. S. 156.