Livadia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 000) 38°26′19″S 22°52′31″V / 38.43870820°S 22.87539930°V / 38.43870820; 22.87539930
Livadia
Λιβαδειά
Levadia
mesto
Livadia evlahos.jpg
Socha nymfy Erkýny
Štát Grécko Grécko
Kraj Boiótia
Nadmorská výška 153,88 m n. m.
Súradnice 000) 38°26′19″S 22°52′31″V / 38.43870820°S 22.87539930°V / 38.43870820; 22.87539930
Obyvateľstvo 35 000 (cca.)
Poloha mesta na mape Grécka
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Grécka

Livadia alebo Levadia (novogr. Λιβαδειά - Livadia alebo Λεβάδεια - Levadia alebo Λειβαδιά - Livadia) resp. v staroveku Lebadeia (starogr. Λεβάδεια - Lebadeia) je hlavné mesto gréckeho kraja Boiótia. Mesto leží blízko pohoria Parnassos a rieky Erkyna. Žije tu okolo 35 000 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek

Podľa gréckej mytológie sa mesto najprv volalo Μίδεια (Mídeia), no premenovalo sa podľa hrdinu Lebadia. Nie je presne známe kedy bolo mesto založené, no predpokladá sa, že ešte počas mykénskej doby. Neďaleké významné staroveké mestá tu boli Delfy a Téby. V 3 stor. pred Kr. mesto ovládli Macedónci, po nich Rimania a pontský kráľ Mithridates, ktorého však Rimania porazili a Grécko opäť ovládli. Staroveká Lebadia prosperovala aj naďalej, stáli tu významné budovy, ako kúpele, agora, chrám boha Dia či významná cesta. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. V 3. a 4. stor. sa tadiaľto prehnali kmene Gótov a Herulov v 5. stor. aj Huni. Od roku 395 patrí Livadia Východorímskej ríši (Byzancia). Staroveké mesto Lebadeia bolo známe hlavne uctievaním kultu hrdinu Trofónia, čo opísal aj Pausánias. Uctievali sa tu hlavne bohovia Artemis, Hermes, Dionýzos a Zeus. Všetky tieto kulty boli potlačené až zákrokom cisára Theodosia v 4 storočí.

Byzantské obdobie

Mesto sa spamätalo z barbarských vpádov a opätovne prosperovalo až do 6. stor., kedy toto územie ničili Slovania. Situácia sa zlepšila v 8. stor. a ľudia sa opäť mohli pokojne venovať hospodárstvu. Livadia patrila pod cirkevnú správu Téb. V 13 stor. kraj ovládli Európania-križiaci a potom v 15 stor. Turci.

Turecká nadvláda

Rieka Erkýna a vodný mlyn

Počas tureckej nadvlády sa zvýšil význam Livadie, bola sídlom tureckého správcu, a postavila sa tu aj významná mešita Jeni-Cami (Nová mešita). V 17 stor. sa mesto pokúšali dobyť Benátčania. Z Livadie sa stalo centrum kultúry, ako aj gréckej tak moslimskej a tiež sa z nej stalo najväčšie mesto Boiótie. Mesto prosperovalo a hralo dôležitú obchodnú úlohu, lebo sa nachádzalo na ceste ktorá spájala Macedóniu s Peloponézom. Z Livádie pochádzalo viacero významných Grékov, ako aj Lambros Katsonis, ktorý slúžil v ruskom námorníctve. V 19 stor., kedy vypukla Grécka vojna za nezávislosť malo mesto asi 10 000 obyvateľov, vačšinou Grékov, ale aj tureckú menšinu. Obyvatelia sa venovali roľníctvu a obchodovaniu. Mesto hralo významnú úlohu počas revolúcie, bolo tu sídlo gréckej organizácie na oslobodení Grékov-Filiki Eteria. Pôsobil tu slávny revolucionár Athanasios Diakos, ktorý nakoniec vyhnal Turkov a mesto oslobodil. Turkom sa síce podarilo Livadie znovu zmocniť, no nie nadlho, mesto pripadlo novému Gréckemu štátu a stalo sa jedným z najvýznamnejších miest. Z tohto obdobia pochádza aj známa grécka ľudová pieseň Saranda palikaria apo tin Levadia (40 chlapcov z Levadie), ktorá spieva o odchode 40 bojovníkov za nezávislosť z Livádie do mesta Tripolitsa na Peloponéze.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes je Livadia najväčšie mesto Boiótie, organizujú sa tu mnohé kultúrne festivali, najznámejší sa koná v septembri, tzv. Trofonia, kedy sa organizujú rôzne divadelné predstavenia, zábavy, oslavy a koncerty ľudovej hudby v uliciach mesta. Livadia je v Grécku známa spracovávaním bavlny. Okrem starovekých vykopávok má mesto mnoho moderných zaujímavostí, ako vodný mlyn, otvorený amfiteáter, či modernú sochu nymfy Erkýni, ktorá sa vynára z rovnomennej rieky. Veľmi zaujímavá je mestská štvrť Pera Choriu, známa tiež ako malý Paríž (Mikró Parísi).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ellada, 8500 chronia politismou, anamesa sto mytho kai tin istoria-Maria Mauromataki, Foteini Svarna- vyd. Chaitalis, Atény, 2006