Aspirin (rušička)
Aspirin bolo krycie meno rušiaceho systému, ktorý používala britská RAF proti rádiovému navádzaciemu systému Knickebein, používaného Luftwaffe na začiatku druhej svetovej vojny. Spočíval vo vysielaní čiarok Morseovej abecedy na frekvenciách Knickebein.[1] Voľba krycieho mena Aspirin bola priamočiara, pretože britské označenie systému Knickebein bolo Headache. Rušičky Aspirin, spolu s ďalšími zariadeniami pre elektronický boj, prevádzkovalo 80. krídlo RAF pod velením Edwarda Addisona.
Situácia[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku vojny používalo Nemecko pre bombardovanie britských cieľov viacero rádiových navádzacích systémov (Knickebein, X-Gerät, Y-Gerät). Prvé dva spočívali na vysielaní Morseho bodiek a Morseho čiarok s frekvenciou 60 znakov za minútu v úzkych kužeľových výsekoch. Tieto sa navzájom mierne prekrývali, čím sa vytvorila veľmi úzka oblasť so spojitým tónom - navádzací lúč. Tento lúč bol zameraný na aktuálny cieľ náletu. Piloti bombardéru vedeli na ktorej strane lúča sú čiarky a na ktorej bodky. Podľa toho vedeli, ktorým smerom majú let korigovať, aby sa dostali do oblasti neprerušovaného signálu a teda na správny letový kurz.
Aspirin[upraviť | upraviť zdroj]
Briti zachytili pravidelné vysielanie čiarok a bodiek v rôznych oblastiach nad Anglickom a správne pochopili ich účel. Už v auguste 1940 mali k dispozícii rané rušiace systémy pre známe frekvencie Knickebein, ktoré vysielali šum. Rušička Asipin vysielala na frekvencii Knickebein Morseho čiarky. Systém bol jednoduchý, čiarky Aspirinu neboli synchronizované s čiarkami Knickebein. Cieľom bola dezorientácia nemeckých pilotov tak, aby v oblasti pre súvislý tón počuli vysielanie čiarok a v oblasti bodiek zmes čiarok a bodiek. Rušičky boli prvýkrát nasadené v období po sebe nasledujúcich náletov na Londýn, medzi 7. septembrom a 13. novembrom 1940. V októbri 1940 bolo v prevádzke 15 rušičiek Aspirin.
Účinnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Briti verili, že rušenie bolo účinné po technickej stránke. Po vojne nemeckí piloti potvrdili, že dostatočne zreteľne počuli signál Knickebein aj pri jeho rušení, aj keď postupom času bolo stále intenzívnejšie. Rušenie však malo psychologický účinok. Posádky bombardérov si boli vedomé, že Briti systém poznajú. Poznajú aktuálny cieľ náletu a trasu priblíženia a teda majú čas pripraviť protilietadlovú obranu a vyslať stíhačov.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Price (2006, s. 34)
- ↑ Price (2006, s. 36)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- PRICE, Alfred. Nástroje temnot. Historie elektronické války 1939 – 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)