Atropín

Atropín
chemický názov	1αH,5αH-tropan-3α-ol-(±) (2RS)-2-fenyl-3-hydroxy-1-propanoát
Iné názvy	Tropintropát, DL-hyoscyamin daturin, duboisin egacen, eumydrin
Sumárny vzorec	C17H23NO3
Molárna hmotnosť	289,38 g/mol
Teplota topenia	114 - 116 °C
Teplota varu
Hustota
pKa
Rozpustnosť	nerozpustný vo vode, dobre v alkohole
CAS
Skupenstvo	Pevné

Atropín je alkaloid odvodený od tropánu, pôvodne izolovaný z ľuľkovca zlomocného (Atropa belladona). Vyskytuje sa aj v iných rastlinách, napríklad durman obyčajný (Datura stramonium) alebo blen čierny (Hyoscyamus niger).

Názov rastliny a aj alkaloidu pochádza z mena mytologickej gréckej sudičky Atropos, ktorá rozhodovala o spôsobe smrti.

Vlastnosti

Biely kryštalický prášok. Je prudko jedovatý.

Pôsobenie

Pôsobí podobne ako parasympatolytikum a spazmolytikum, má excitačné účinky na centrálnu nervovú sústavu a pôsobí na žľazy s vnútorným vylučovaním.

Atropín zvyšuje dynamogéniu (schopnosť pohybu), sklon k smiechu, výkyvy nálady zrakovým a zvukovým halucináciám. Prejavuje sa značná tendencia k agresii. Vyvoláva ťažké poruchy vedomia, horšie ako hašiš, LSD či DMT (delirogénny účinok).

Využitie

Používa sa ako liek na uvoľňovanie kŕčov hladkého svalstva (koliky apod.), v očnom lekárstve na rozšírenie zreničiek (mydriáza), pri niektorých poruchách srdcového rytmu a pri otrave organofosfátmi. Atropín sa používa ako antidotum (protijed) pri skonzumovaní muchotrávky tigrovanej.

Príznaky otravy

Zahrňujú zrakové a sluchové halucinácie, sucho v ústach, dehydrovanú kožu, zvýšenie telesnej teploty, rozšírenie zreníc, nepokoj, poruchy vedomia (delírium) až kóma. Najzávažnejším dôsledkom je smrť spôsobená dychovou nedostatočnosťou a srdcovou arytmiou. Smrteľná dávka pre človeka je 0,1 g.

Ako protijed sa používa fyzostigmín (eserín).

Chémia a farmácia

Najbežnejšia soľ atropínu používaná v medicíne je atropínsulfát (hemihydrát atropínhemisulfátu; síran atropínia) (C₁₇H₂₃NO₃)₂. H₂SO₄ . H₂O

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Atropín