Avrora (loď Októbrovej revolúcie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aurora
Аврора
Avrora1917Petrograd.jpg
Základná charakteristika
Štát Rusko Rusko
Druh Chránený krížnik
Začiatok výstavby 23.máj 1897
Dátum spustenia na vodu 24.máj 1900
Dátum prevzatia námorníctvom aktívny od 29. júna 1903
Dátum potopenia (vyradenia) vyradená 17. novembra 1948, prebudovaná na múzeum
Dĺžka 416 stôp - 126,8 m
Šírka 55,1 stôp - 16,8 m
Ponor 24 stôp - 7,3 m
Bojový výtlak 6939 ton
Posádka 578 členov
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj 1903: 8xdelo 152 mm (6 palcov), 24xdelo 75 mm,8xdelo 37 mm,3 torpédomety 1917: 14xdelo 152 mm,4xdelo AA 76 mm, guľomety, 3 torpédomety
Pohon a pohyb
Pohon 3 lodné vrtule so stojatými parnými strojmi s trojstupňovou expanziou
Maximálna rýchlosť 19 uzlov

Avrora (rus. Аврора- Avrora), v literatúre bežne uvádzaný ako Aurora alebo Auróra, je ruský obrnený krížnik, ktorý v súčasnosti slúži ako múzeum v Petrohrade.

Avrora, Pallada a Diana patrili do skupiny veľkých krížnikov, ktoré začali stavať koncom 90. rokov 19. storočia a boli určené na ničenie obchodných lodí protivníka. Ako všetky obrnené krížniky tých čias, mali po celej dĺžke trupu pancierovú palubu, ktorá bola zošikmená k bokom, aby zlepšila ochranu na čiare ponoru.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Krížnik Aurora vo svojom súčasnom kotvisku

V roku 1905 bola nasadená v rusko-japonskej vojne, zúčastnila sa bitky pri Cušime. Bojovala aj v prvej svetovej vojne. 7. novembra 1917 kotvila na Neve a na Leninov rozkaz vystrelila salvu slepých nábojov ako signál pre delostrelecký pluk, ktorý začal útok na Zimný palác. Tým sa začala októbrová revolúcia v Rusku. Od roku 1922 slúžila ako výcviková loď.

V priebehu druhej svetovej vojny boli niektoré lodné zbrane demontované a použité pri obrane Leningradu. Časť posádky lode spolu s jej delami tvorilo batériu „A“ zapojenú do obrany Dudergofu (dnes časť mesta Krasnoje Selo), kde viedla ťažký boj s nemeckými obrnenými jednotkami a bola celkom zničená, pričom k vlastným jednotkám sa po týždeň trvajúcich bojoch v obkľúčení dostalo len 26 zo 160 mužov.

Loď samotná bola počas vojny umiestnená v prístave Oranienbaum blízko Leningradu. Od druhej polovice septembra 1941 bola pravidelne pod paľbou nemeckého delostrelectva a rovnako bola vystavená aj náletom nepriateľského letectva. Kvôli zbytočnému ohrozeniu posádky nariadil v tomto období jej kapitán 3. triedy Sakov presun celej posádky s výnimkou striedajúcich sa hliadok do bezpečnejších postavení na brehu. Kvôli tomuto rozkazu bol kapitán lode zatknutý, obvinený z paniky a úteku z lode a následne zastrelený. Ani tieto tvrdé rozkazy však nezabránili tomu, že od 27. do 30. septembra 1941 kotviaci krížnik viackrát zasiahlo nemecké letectvo. V dôsledku poškodenia loď nabrala vodu, sadla na dno prístaviska a naklonila sa na pravú stranu o 3°. Loď bola následne opustená a hliadky zaisťovali už iba jeden z jej protilietadlových kanónov a vlajku. V tomto období boli postupne z lode demontované všetky zbrane. Demontáž sťažovalo ostreľovanie nemeckým delostrelectvom. Loď zostala poškodená a pravidelne ostreľovaná v Oranienbaumskom prístave až do konca blokády mesta.

V lete roku 1944 bolo rozhodnuté, že loď bude slúžiť ako múzeum. Aurora bola v tomto období vyzvihnutá a presunutá do Leningradu, kde bola opravená. Koncom roku 1945 loď slúžila pri nahrávaní filmu o lodi Varjag. Po vojne bol krížnik v rokoch 1945-47 opravený. 17. novembra 1948 Auroru presunuli na jej súčasné miesto k Nachimovskému učilišťu na Baľšuju Nevku, kde slúžila ako učebné plavidlo pre záverečný ročník študentov námorného učilišťa. Od roku 1956 v nej bolo zriadené múzeum. Loď ešte niekoľko rokov slúžila zároveň ako výcviková loď. V roku 1960 však bola Radou ministrov ZSSR zaradená medzi štátom chránené pamätníky čím sa jej výcviková služba skončila. Loď ďalej slúžila výlučne ako múzeum. 22. februára nariadením Prezídia Vrchného sovietu ZSSR vyznamenaná radom Októbrovej revolúcie, stala sa tak jedinou jednotkou dvakrát dekorovanou týmto radom. Zaujímavosťou je fakt, že na vyznamenaní je zobrazená práve Aurora.

18. augusta 1984 bola loď prevezená do doku, kde sa podrobila rozsiahlej oprave a reštaurácii, ktorá sa skončila v roku 1987. 1. decembra 2010 bola loď odovzdaná ruským námorníctvom oficiálne do rúk námorného múzea.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marshall. Ch., 1996, Veľká Encyklopédia lodí.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Аврора (крейсер) na ruskej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]