Aya (mytológia)
Aya bola mezopotámska bohyňa spojená s úsvitom. V zoznamoch bohov jej bolo pripisovaných viacero variantov mien, ako napríklad Šerida,[1] Sudaĝ,[2] Ninkar[2] a iné. Bola považovaná za manželku Šamaša, boha slnka. Uctievali ju spolu s jej manželom v Sippare. Spomínajú ju viaceré kráľovské nápisy týkajúce sa tohto mesta. Bola tiež spojená s komunitou nadītu, ktorá ho obývala. V ďalšom Šamašovom kultovom centre, v Larse, je doložená menej , hoci aj tam bola uctievaná. Ďalšie svedectvá sú k dispozícii z Uruku, Mari a Aššure. Aya bola začlenená aj do churritského náboženstva a v tomto kontexte sa objavuje ako manželka Šamašovho náprotivku Šimigeho.
Opis a ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]
Ayu považovali za zosobnenie úsvitu,[3] spájali ju s ranným svetlom a vychádzajúcim slnkom. Nazývali ju „tvorkyňou rána". Jej ďalšou primárnou funkciou bola funkcia božskej nevesty, čo ilustruje jej epiteton kallatum („nevesta"), a v tejto funkcii ju považovali za stelesnenie krásy a pôvabu. Bežne ju vzývali aj preto, aby sa prihovárala svojmu manželovi Šamašovi v mene uctievačov. Táto funkcia je dobre doložená aj u iných manželiek populárnych božstiev, ako napríklad u Ninmug a Šaly, manželiek Išuma a Adada, ako aj u Inanninej božskej spoločníčky Ninšubur.
V babylonskom astronomickom kompendiu MUL.APIN sa uvádza, že Aya sa spájala so súhvezdím Ewe,[4] zvyčajne reprezentovaným sumerogramom mulU8. Mohla zodpovedať severovýchodnej časti súhvezdia Pastier. Jej identifikácia však napokon zostáva neistá.
V mezopotámskom umení bola Aya bežne zobrazovaná frontálne, mnohé zobrazenia zdôrazňovali jej krásu a sexuálny pôvab. Na pečatiach zo Sipparu bola často zobrazovaná v type odevu, ktorý odhaľoval jej pravý prsník, čo malo zdôrazniť jej vlastnosti ako pôvabnej a príťažlivej nevesty. Podobne boli zobrazované aj Ištar a Annunitum (ktorá v Sippare fungovala skôr ako samostatná bohyňa než ako epiteton). V textoch zo Sipparu sa spomína existencia emblému znázorňujúceho Ayu, ale nie sú známe žiadne jeho opisy.[3]
Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]
Buduhudug, mýtická hora, kde podľa povesti zapadá slnko, sa považovala za „vstup Šamaša k Ayi", za miesto, kde sa mohli každý deň po tom, čo Šamaš ukončil svoju cestu po oblohe, opäť stretnúť.[5][6]
V „štandardnej babylonskej" verzii Eposu o Gilgamešovi Ninsun počas svojej modlitby k Šamašovi trikrát žiada Ayu, aby sa prihovorila za jej syna Gilgameša a zaručila mu bezpečnosť počas dňa aj noci.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Krebernik, Manfred (2011), „Šer(i)da", Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2023-07-13
- ↑ a b Cavigneaux, Antoine; Krebernik, Manfred (1998c), „Nin-sudaĝ", Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2023-07-13
- ↑ a b Asher-Greve, Julia M.; Westenholz, Joan G. (2013). Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources (PDF). ISBN 978-3-7278-1738-0.
- ↑ Hunger, Hermann; Pingree, David (1999). Astral sciences in Mesopotamia. Leiden: Brill. ISBN 978-90-04-29413-4. OCLC 944920350.
- ↑ George, Andrew R. (2003). The Babylonian Gilgamesh epic: introduction, critical edition and cuneiform texts. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-814922-0. OCLC 51668477.
- ↑ Woods, Christopher (2009). At the Edge of the World: Cosmological Conceptions of the Eastern Horizon in Mesopotamia. Journal of Ancient Near Eastern Religions. 9 (2): 183–239. doi:10.1163/156921109X12520501747912. ISSN 1569-2116. Retrieved 2021-08-08.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aya (goddess) na anglickej Wikipédii.