Bachja ibn Pakuda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bachja ibn Pakuda, celým menom Bachja ben Josef ibn Pakuda, známy tiež ako Rabbenu Bechaja („náš učiteľ Bechaja”) bol židovský filozof a rabín. Žil v španielskej Zaragoze v prvej polovici 11. storočia. O jeho živote sa vie len to, že pôsobil ako dajan (člen rabínskeho súdu). Z početných odkazov v jeho diele možno usudzovať, že bol vzdelaný nielen v tradičnom rabínskom judaizme, ale aj vo filozofickom písomníctve arabského, gréckeho a latinského pôvodu.

Je autorom prvého židovského systému etiky, ktorý napísal okolo roku 1040 v arabčine pod názvom Al-hidája ilá fará'id al-qulúb (Sprievodca k povinnostiam sŕdc). Do hebrejčiny ho v rokoch 11611180 preložil Jehuda ibn Tibbon pod názvom Chovot ha-levavot (Povinnosti sŕdc).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]