Bandónium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bandónium

Bandónium alebo bandoneón alebo bandonika je druh gombíkovej ťahacej harmoniky, používaný najmä v hudbe argentínskeho tanga a džezových súboroch.

Pôvodné tangové nástroje boli gitara, klavír a flauta, ktoré v kombinácii s rôznorodou hudobnou tradíciou domácich Gauchov a prisťahovalcov obohatili milongu ako predchodcu tanga. Hudba umožnila prisťahovalcom vyjadriť nostalgiu na šťastnejšie staré časy, dočasné uniknutie z biedy. Neskôr bol klavír nahradený bandóniom, druhom harmoniky. Názov dostal podľa svojho vynálezcu Heinricha Banda, ktorý tento nástroj vyrábal od roku 1843 v Nemecku. Pôvodne bol nástroj určený namiesto organu predovšetkým v chudobnejších farách v Európe. V roku 1868 švédska nákladná loď Landskrona zakotvila v Buenos Aires. Legenda hovorí o tom, že jeden člen posádky, ktorý minul všetky svoje peniaze v baroch, vymenil svoje bandónium za fľašu šnapsu. Predpokladá sa, že toto bandónium bolo v Južnej Amerike ako prvé.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba bandoneonu bola v minulosti sústredená v oblasti východného Nemecka v blízkosti hraníc s Českou republikou (Carlsfeld, Chemnitz), kde sídlo viac významných výrobcov : Alfred Arnold, F. Uhlig, Lange. Do roku cca 1935 sa ocelové jazýčky upevňovali na železný zinkovaný plát s otvormi, po tomto roku sa začal používať hliník. Staršie nástroje so zinkovanými plátmi majú príjemnejšie charakteristickejšie zafarbenie zvuku, kým zvuk bandoneonu s hliníkovými plátmi je ostrejší, viac podobný akordeonu. Zvyšok nástroja je drevený, gombíky bývajú často plastové so vsadenou perleťou.

Hra na bandoneon[upraviť | upraviť zdroj]

Bandoneon má 2 sady gombíkov, na pravú a ľavú ruku. Pre pravú ruku sú umiestnené gombíky pre vyššie tóny, pre ľavú ruku tóny nižšie, basové. Bandoneon hrá iné tóny pri nafukovaní a iné pri vyfukovaní mechu, hovoríme, že je diatonický/bi-sonický.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]