Bazilika č. 3 (Chisaria)
| Bazilika č. 3 | |
| ruiny ranokresťanskej baziliky | |
 celkový pohľad na baziliku z juhovýchodu
| |
| Patrocínium: Štefan Prvomučeník | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| Súradnice | 42°29′51″S 24°42′22″V / 42,497598°S 24,706182°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| Výstavba | |
| - dokončenie | 4. storočie (prvá budova), 5./6. storočie (obnova) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Basilica No.3 (Chisarya) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bazilika č. 3 (bulh. Базилика Nº 3) predstavuje ruiny ranokresťanskej baziliky ležiace v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Bazilika leží v centrálnej časti mesta Chisaria[1][2][3][5][4][6] mimo ohradenej časti bývalého mesta Diocletianopolis[2][5][1] približne 120 metrov južne[2][5][4][6][1] od hlavnej južnej pevnostnej brány antického mesta[2][6][5] nazývanej Kamilite[2][5] naľavo od cesty, ktorá vedie do oddelenej štvrte Miromir.[1]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Bazilika v pôvodnej podobe bola postavená v priebehu druhej polovice 4. storočia.[1][5] V priebehu 5. storočia bola budova takmer zničená s najväčšou pravdepodobnosťou pri nájazdoch Hunov a následne bola budova[5][2] v priebehu druhej polovice 5. storočia,[2] alebo v 6. storočí[5] nanovo postavená.[5][2]
Prvé archeologické výskumy baziliky prebehli v roku 1936. V tomto čase však boli odkryté len východné a severné časti átria baziliky.[1] V roku 1966 bola ako súčasť celku ranokresťanských bazilík na území mesta Chisaria zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok národného významu.[3] Úplne odkrytá a detailne vedecky preskúmaná bola až v v roku 1980.[2][1]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Je jednou z desiatich objavených ranokresťanských bazilík mesta Diocletianopolis.[2]
Ide o trojloďovú baziliku s apsidou,[5][6][2] predsieňou a átriom.[2]
V bazilike bol nájdený nápis v starogréčtine, ktorý oboznamuje, že v 6. storočí bol chrám zasvätený svätému Štefanovi[2][5][6][1] a že sú v bazilike pochovaní kňaz Teodor a jeho syn – protektor Ján. Nadpis sa v súčasnosti nachádza v priestoroch archeologického múzea v Chisarii.[5][6][1] Okrem nápisu sa pri výskumoch v bazilike našiel aj strieborný relikviár.[1]
Apsida[upraviť | upraviť zdroj]
Apsida je zvonku trojstranného pôdorysu, zvnútra je pôdorys apsidy polkruhový.[1][5][6] Táto skutočnosť poukazuje na to, že chrám v súčasnej podobe zo 6. storočia bol postavený na základoch pôvodného chrámu zo 4. storočia. Trojstenové apsidy sa totiž na území dnešného Bulharska vyskytovali predovšetkým v priebehu druhej polovice 5. storočia a neskôr. Z vnútornej strany apsidy sa pred ňou nachádzala dekoratívna približne 50 centimetrov vysoká stena polkruhového pôdorysu. Medzi dekoratívnou stenou a vnútornou stenou apsidy sa nachádzal približne jeden meter široký koridor – tzv. deambulatorium. Tento koridor mohli využívať len kňazi vedúci obrad.[1]
Pamiatková ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Spolu s ďalšími ranokresťanskými bazilikami, ktoré sa nachádzajú na území mesta Chisaria bola vyhlásená v roku 1966 za kultúrnu pamiatku národného významu. Dôvod vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota chisarských ranokresťanských bazilík.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na baziliku zo západu -
pohľad na baziliku z východu -
pohľad na východnú časť baziliky -
východná časť baziliky pri pohľade z juhu -
vnútorná časť baziliky pri pohľade z východu -
detailný pohľad na apsidu -
detailný pohľad na vnútornú časť apsidy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 58 – 60. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 345 – 346. (po bulharsky)
- ↑ a b c d mc.government.bg, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c Град Хисаря - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n museum.hisar.bg, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. Archivované 2022-09-20 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h Римска базилика No.3 [online]. visithisarya.com, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika č. 3 (Chisaria)
