Bell Labs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bell Telephone Laboratories Inc.
Právna forma súkromná spoločnosť vlastnená Alcatel-Lucent
Odvetvie veda a výskum, informatika
Založená 1928
Sídlo Murray Hill, New Jersey, Spojené štáty
Územný rozsah celosvetovo
Produkcia technológie, materiály, zariadenia, prístroje, súčiastky
Vlastník AT&T/Western Electric (1925-1983)
AT&T (1984-1996)
Lucent (1996-2006)
Alcatel-Lucent (2006-súčasnosť)
Súčasné Bell Laboratories v Murray Hill, New Jersey
Budova Volta Bureau z roku 1893 vo Washingtone

Bell Laboratories (aj Bell Labs, kedysi AT&T Bell Laboratories či Bell Telephone Laboratories, skrátene BL) je vedecko-výskumné a vývojové stredisko vo vlastníctve Alcatel-Lucent na Berkeley v New Jersey, Spojené štáty. V minulosti boli divíziou spoločnosti American Telephone & Telegraph Company (AT&T), napoly vlastnenou sesterskou výrobnou divíziou Western Electric.

Riaditeľstvo Bell Laboratories je situované v Murray Hill v New Jersey, a jeho výskumné a vývojové strediská sú rozosiate po celom svete. Vedci a výskumníci pracujúci v BL majú zásluhy na objave, vývoji a vzniku rádioastronómie, tranzistora, laseru, CCD čipu, teórie informácií, Operačného systému UNIX, programovacieho jazyka C, C++ a štatistického programovacieho jazyka S. Práce z Bell Laboratories boli ocenené siedmimi Nobelovymi cenami.[1]

Predošlé názvy a vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Graham Bell založil vo Washingtone prvé Alexander Graham Bell Laboratory, známe aj ako „Volta Laboratory and Bureau“ (iné názvy Volta Bureau, Bell Carriage House, Bell Laboratory či Volta Laboratory).

Francúzska vláda v roku 1880 ocenila Alexandra G. Bella Voltovou cenou za objav telefónu. Peniaze Bell použil na stavbu Volta Laboratory.[2] Jeho prvé výskumy boli zamerané na analýzu, nahrávanie a prenos zvuku. Značné zisky, plynúce z práce laboratória Bell používal k ďalšiemu výskumu a vzdelávaniu v oblasti "šírenia poznatkov, týkajúcich sa nepočujúcich".[2]

V roku 1889 sa Volta Laboratory stalo spolu s Volta Bureau na čísle 1527 v 35-tej ulici vo Washingtone riaditeľstvom spoločnosti.[2] V roku 1893 pribudla na čísle 1537 nová budova, ktorá bola v roku 1972 označená za Národnú kultúrnu pamiatku (National Historic Landmark).[2][3][4][5]

Formovanie spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1925 výskumné laboratóriá spoločnosti Western Electric a časť inžinierskeho oddelenia spoločnosti AT&T boli zlúčené do samostatného celku s názvom Bell Telephone Laboratories (Bell Labs). Vlastníctvo bolo rozdelené medzi AT&T a Western Electric Company. Hlavnou náplňou a cieľom boli návrhy a správa zariadení spoločnosti Western Electric, ktoré boli konštruované pre telefónne spoločnosti "Bell System". Podporné práce pre telefónne spoločnosti zahŕňali aj tvorbu a udržiavanie uceleného radu technických príručiek „Bell System Practices“ (BSP). Bell Labs vykonávali aj poradenskú činnosť pre Bell Telephone Companies a americkú vládu, vrátane armádneho protilietadlového raketového systému „Nike“ a vesmírneho projektu Apollo. Niekoľko pracovníkov bolo zaradených do základného výskumu, čo pritiahlo veľkú pozornosť, obzvlášť po tom, ako niektorí z nich získali Nobelovu cenu.

Objavy a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý tranzistor, germániový bodovo-dotykový typ, vynájdený v Bell Laboratories v roku 1947. Obrázok zobrazuje vernú repliku.

Na vrchole slávy boli BL jediné zariadenie svojho druhu, kde sa pracovalo na vývoji širokého spektra nových a revolučných technológií, vrátane rádioastronómie, tranzistorov, laseru, informačných teórií, operačného systému UNIX, programovacieho jazyka C a C++. [6]

Výskumníci Bell Labs získali Turingovu cenu hneď dvakrát:

  • 1968: Richard Hamming za jeho prácu v oblasti numerických metód, systémov automatického kódovania, kódov pre detekciu a opravu chýb, a
  • 1983: Ken Thompson a Dennis Ritchie za ich prácu v oblasti všeobecnej teórie operačných systémov a rozvoja operačného systému UNIX.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. List of Awards
  2. a b c d Bruce, Robert V. Bell: Alexander Bell and the Conquest of Solitude. Ithaca, New York: Cornell University Press, 1990. ISBN 0-8014-9691-8.
  3. Volta Bureau. National Historic Landmark summary listing [online]. National Park Service, [cit. 2008-05-10]. Dostupné online.
  4. . [National Register of Historic Places Inventory-Nomination: Volta Bureau Dostupné online.] a . [Accompanying three photos, exterior, from 1972 Dostupné online.]
  5. Volta Laboratory & Bureau. Washington D.C. National Register of Historic Places Travel Itinerary listing [online]. National Park Service, [cit. 2008-05-10]. Dostupné online.
  6. List of Awards

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bell Labs na anglickej Wikipédii.

Súradnice: 40°41′00″S 74°24′03″Z / 40.683404°S 74.400744°Z / 40.683404; -74.400744