Alessandro Volta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta
Alessandro Volta
taliansky fyzik známy svojimi objavmi v obore elektriny

Narodenie 18. február 1745
Como, Milánske vojvodstvo
Úmrtie 5. marec 1827 (82 rokov)
Comnago pri Come, Lombardsko-benátske kráľovstvo, Rakúske cisárstvo

Alessandro Volta, plným menom Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta (* 18. február 1745, Como – † 5. marec 1827, Comnago pri Come), bol taliansky fyzik známy svojimi objavmi v odbore elektriny. Vynašiel napríklad treciu elektrinu, elektrický článok alebo kondenzátor.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako siedme, posledné dieťa v šľachtickej rodine. Do svojho siedmeho roku nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať jezuitskú školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. V tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny. V roku 1769 publikoval knihu O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich, v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, keď mal 18 rokov. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come.

V rokoch 1775 – 1780 skúmal zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov. V roku 1779 nastúpil na univerzitu v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Vynašiel kondenzátor a elektrometer, uvažoval o princípoch vzniku búrok.

V roku 1791 sa dozvedel o pokusoch Luige Galvaniho so žabími stehienkami. Odhalil, že nejde o živočíšnu elektrinu, ale o reakciu kovov. V roku 1799 zostrojil prvý elektrochemický článokVoltov stĺp. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich elektrochemických potenciálov.

V roku 1794 sa oženil a mal troch synov.

O svojich výskumoch prednášal 20. marca 1800 pred Kráľovskou spoločnosťou v Londýne a 28. októbra 1801 vo Francúzskom inštitúte. Tam zaujal Napoleona Bonaparta, ktorý ho podporoval, vymenoval grófom a v roku 1809 talianskym senátorom.

Ani po porážke Napoleona neupadol Volta do nemilosti a až do roku 1819 bol riaditeľom fakulty matematiky a fyziky na univerzite v Pávii.

Od roku 1823 bol po srdcovej mŕtvici prakticky hluchý a slepý.

Je po ňom pomenovaná jednotka elektrického napätia Volt.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]