Kosticovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bezzubé veľryby)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kosticovce
Vráskavec dlhoplutvý
Vráskavec dlhoplutvý
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Rad (ordo) Veľryby Cetacea
Podrad (subordo) Kosticovce Mysticeti
Vedecký názov
Mysticeti
Cope, 1891
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kosticovce (iné názvy: bezzubé veľryby, veľryby bezzubé, veľryboblížne, lat. Mysticeti) tvoria podrad radu veľrýb. Rozlišujúci prvok medzi bezkosticovcami a týmto podradom je ten, že kosticovce majú dva rady dosiek, tzv. kostíc, namiesto zubov v hornej čeľusti, ktorými filtrujú korisť z vody. Zuby sa nachádzajú iba v zárodočnej fáze.

Najnápadnejšia na kosticovcoch je ich veľkosť, sú ešte väčšie než bezkosticovce. Samičky sú väčšie než samce. Sú to zďaleka najväčšie žijúce živočíchy. Majú dva dýchacie otvory, čo spôsobuje, že ich výdych tvorí fontánku tvaru písmena V.

Tento podrad zahŕňa štrnásť druhov v štyroch čeľadiach. Vedecké meno pochádza z gréckeho slova mystax, ktoré znamená „fúzy“.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Kosticovce nemajú zuby. Potravu lovia tak, že zaplavia svoju tlamu morskou vodou, ktorá obsahuje kôrovce, potom tlamu zavrú a vytvoria tlak zdvihnutím jazyka smerom k podnebiu a tým vytlačia vodu a uväznia malé oceánske živočíchy, napríklad krily alebo planktónne kôrovce.

Filtrovanie potravy ako druh stravovania používajú napríklad aj plameniaci. Pretože jednotlivý kôrovec je maličký, musia kosticovce nabrať obrovské množstvá vody, ktoré ich obsahujú k tomu aby prežili.

Chovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Migrácia[upraviť | upraviť zdroj]

Kosticovce žijú vo všetkých oceánoch. Všetky druhy sa sťahujú podľa sezón. Leto trávia v studených vodách vo vyšších zemepisných šírkach, kde sa venujú konzumácii potravy. Na jeseň sa presúvajú do teplejších vôd, kde sa pária a rodia mladé. Vráskavec sivý má dokonca najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých cicavcov.

Skákanie[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek ich enormnej hmotnosti, sú kosticovce schopné vymrštiť takmer celé svoje obrovské telo nad vodnú hladinu. Pre svoje akrobatické schopnosti sú znám najmä vráskavce dlhoplutvé, ale aj ostatní členovia podradu kosticovcov sú schopní prelomiť vodnú hladinu alebo aspoň hlasito plesnúť o hladinu svojou chvostovou plutvou. Po výskoku sa obracajú a padajú naspäť na chrbát. Príčinu tohoto chovania sa stále nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Možno sa snažia vyvolať silné zvukové vlny, alebo sa snažia utlmiť svrbenie spôsobené kožnými parazitmi.

Spevy[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti bezkosticovcom, kosticovce nemajú schopnosť echolokácie. Zato však vedia vydávať zvuky v infrazvukovom pásme s vysokou hlasitosťou. Volania najväčších veľrýb sú počuteľné až niekoľko sto kilometrov ďaleko. Unikátne sú spevy vráskavca dlhoplutvého, ktoré sa skladajú zo zložitých sekvencií a ktoré sa u nich z roka na rok menia. Pravdepodobne sú používané pri dvorení.

. Celý prejav trvá až 30 minút.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Kosticovce:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]