Bibliografická citácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bibliografická citácia alebo citácia (angl. citation) je technika (metóda, spôsob) spojenia bibliografického odkazu s miestom textu, ku ktorému sa vzťahuje bibliografický odkaz. Citácia je, inými slovami, forma skráteného odkazu umiestnená v zátvorkách vnútri textu alebo pripojená k textu ako poznámka na dolnej časti strany, na konci kapitoly alebo na konci textu.(Katuščák 2006, s. 7)

Citácia je skrátené označenie citovaného zdroja (dokumentu) podľa niektorej metódy odporučenej normou STN ISO 690. Citácia slúži na spojenie citovaného miesta (miesta s citátom) so záznamom o citovanom dokumente. Tento záznam je potom položkou v zozname bibliografických odkazov. Citácia slúži aj na spojenie citovaného miesta so skráteným záznamom o citovanom dokumente umiestneným napr. pod čiarou na príslušnej strane.(Kimlička 2004, s. 2)

Techniky citovania[upraviť | upraviť zdroj]

Technika citovania spočíva v spôsobe spájania citovaného miesta (miesta s citátom) so záznamami o citovaných dokumentoch uvedených v zozname bibliografických odkazov.(Kimlička 2004, s. 2)

Toto prepojenie sa zabezpečuje niektorou z troch metódtechník citovania:(Kimlička 2004, s. 29 – 33)

Metóda číselných odkazov[upraviť | upraviť zdroj]

Citácie sú spojené s popisom citovaného dokumentu poradovým číslom, ktoré je umiestnené ako horný index alebo v zátvorke. Poradie odkazov zodpovedá prvému výskytu ich citovania. Ak za sebou nasleduje viac citácií toho istého dokumentu, majú rovnaké číslo ako prvá citácia. Ak sa citujú osobitné časti dokumentu, môžu sa za poradovým číslom citácie uviesť čísla strán. Odkazy sa v číslovanom zozname bibliografických odkazov usporiadajú podľa ich poradových čísel.(Kimlička 2004, s. 30) Zoznam je umiestnený na konci kapitoly alebo celého textu (knihy, článku a pod.) a je zoradený podľa poradových čísel odkazov tak, ako sú číslované citácie v texte. Poradové čísla odkazov sú umiestnené vľavo a záznamy jednotlivých odkazov sú odsadené(UK UKF 2011, s. 12) (aby boli lepšie rozpoznateľné).

Metóda priebežných poznámok[upraviť | upraviť zdroj]

Citácie sú spojené s popisom citovaného dokumentu poradovým číslom, ktoré je umiestnené ako horný index alebo v zátvorke. Tieto čísla odkazujú na poznámky, v ktorých môžu byť odkazy na citácie. Pre každý výrok alebo skupinu výrokov sa používa jedno číslo poznámky. Príslušná poznámka môže citovať viac ako jeden dokument. Ak sa nejaký dokument cituje viackrát, nasledujúce citácie dostávajú odlišné čísla. V poznámke, ktorá sa odvoláva na dokument citovaný v predchádzajúcej poznámke, sa buď opakuje úplná citácia (odkaz), alebo sa uvedie číslo predchádzajúcej poznámky s číslami citovaných strán a pod.(Kimlička 2004, s. 31) Poradové čísla citácií a poznámok sa uvádzajú len v poznámkach pod čiarou, na konci kapitoly alebo celého textu (knihy, článku a pod.). Poznámky sú zoradené podľa ich poradových čísel. Ak sa robí osobitný zoznam bibliografických odkazov, je umiestnený na konci kapitoly alebo celého textu (knihy, článku a pod.). Odkazy sú v ňom zoradené abecedne – podľa prvého prvku popisu (meno autora, resp. názov dokumentu, ak je dielo anonymné) a nečíslujú sa. Keďže sa zoznam nečísluje, je dobré odsadiť druhý a ďalšie riadky každého záznamu.(UK UKF 2011, s. 13)

Metóda prvého údaja a dátumu[upraviť | upraviť zdroj]

V texte sa uvedie v zátvorkách prvý údaj (priezvisko autora, alebo prvé slovo z názvu dokumentu) a rok vydania citovaného dokumentu. Ak sa prvý údaj už nachádza v rámci textu, v zátvorkách za ním sa uvedie len rok. V prípade potreby sa v zátvorkách uvedú za rokom aj čísla citovaných strán. Ak majú dva alebo niekoľko dokumentov ten istý prvý údaj a rovnaký rok, odlíšia sa malými písmenami (a, b, c, a pod.) za rokom vnútri zátvoriek. To isté sa urobí aj v zozname bibliografických odkazov.(Kimlička 2004, s. 33) Jednotlivé položky v zozname sa uvádzajú abecedne. Usporiadané sú podľa prvého údaja (meno autora, resp. názov dokumentu, ak je dielo bez autora), za ktorým nasleduje rok vydania dokumentu. Za rokom vydania publikácie môže nasledovať malé písmeno (a, b, c...), ktorým sa odlišujú odkazy s rovnakým prvým údajom a rokom vydania.(UK UKF 2011, s. 14)

Odlišnosť od iných pojmov[upraviť | upraviť zdroj]

Termín citácia, teda bibliografická citácia, by sa nemal zamieňať s termínom bibliografický odkaz, čo je záznam obsahujúci údaje o iných dokumentoch, ktoré autor bezprostredne použil pri písaní svojej práce.
Termín citácia netreba zamieňať ani s termínom citát (citované miesto, miesto s citátom), čo je výňatok z citovaného dokumentu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • BOLDIŠ, Petr. Bibliografické citace dokumentů podle ČSN ISO 690 a ČSN ISO 690-2 (01 0197): Část 1 – Citace: metodika a obecná pravidla, Verze 3.3 [PDF]. REV. 2006-03-28, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  • BOLDIŠ, Petr. Bibliografické citace dokumentů podle ČSN ISO 690 a ČSN ISO 690-2: Část 2 – Modely a příklady citací u jednotlivých typů dokumentů, Verze 3.1 [PDF]. REV. 2006-03-28, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  • KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [PDF]. REV. 2006-02-25, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  • KIMLIČKA, Štefan. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava : Stimul, 2002. 82 s. ISBN 80-88982-57-X.
  • KIMLIČKA, Štefan. Príklady citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2 [PDF]. Bratislava : Katedra knižničnej a informačnej vedy FiFUK, 2004, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  • KUCIANOVÁ, Anna. Techniky citovania podľa ISO 690 a ISO-690/2 [PDF]. Martin : 2006-04-25, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.
  • Univerzitná knižnica Univerzity Konštantína Filozofa. Ako citovať – metodika popisu [PDF]. Nitra : rev. 2011-09-28, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online.