Bibliografický odkaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Odkaz alebo bibliografický odkaz (-podľa STN ISO 690 z r. 1998 aj 2012; staršie [podľa STN/ČSN 01 0197, t.j. 1970-1998, a podľa STN ISO 690-2, t.j. 2001-2012]: bibliografická citácia; angl. [podľa ISO 690-všetky vydania] (bibliographic) reference; po česky [podľa ČSN ISO 690 z r. 1996 aj 2011 [pozn 1]] bibliografická citace) je záznam obsahujúci údaje o iných dokumentoch, ktoré autor bezprostredne použil pri písaní svojej práce.[1] Bibliografický odkaz je štandardizovaný popis citovaného dokumentu, ktorý musí jasne identifikovať dokument a obsahovať predpísané časti popisu.[2] Bibliografické odkazy sú súčasťou vytvoreného dokumentu, napríklad odbornej knihy, dizertácie, štúdie a pod., a sú v jeho hlavnej časti. Bibliografický odkaz používajú autori, redaktori, vydavatelia a pod. vo forme zoznamov bibliografických odkazov obsahujúcich záznamy o iných dokumentoch, ktoré pôvodca dokumentu použil pri tvorbe svojej publikácie.[1] Zoznam bibliografických odkazov je súpis bibliografických odkazov usporiadaný abecedne alebo podľa poradových čísel ich citovania.[2]
Bibliografický odkaz odkazuje na iný konkrétny dokument (napr. monografiu), na príspevok v inom dokumente (príspevok v monografii alebo zborníku, heslo v encyklopédii) alebo na iný článok v seriálových publikáciách, najmä v periodikáchčasopisoch, ročenkách, revue, novinách, ktoré boli publikované v tlačenej alebo elektronickej podobe. Bibliografický odkaz musí obsahovať tzv. povinné údaje a môže obsahovať tzv. nepovinné údaje. Ak sa okrem povinných údajov uvádzajú aj nepovinné údaje, ide o tzv. úplný bibliografický odkaz.[3]

Medzinárodný štandard a slovenské normy[upraviť | upraviť zdroj]

Na bibliografické odkazy sa vzťahuje medzinárodný štandard ISO 690:1987, ktorý určuje obsah, formu a štruktúru písomných dokumentov ako aj formu bibliografických citácií a odkazov. Na Slovensku sa štandard prevzal v roku 1998 ako norma STN ISO 690 (01 0197) Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra, ktorá určuje obsah, formu a štruktúru údajov v bibliografickom odkaze, povinné poradie údajov v ňom a stanovuje pravidlá ich zápisu, ako aj úpravu informácie vzťahujúcej sa na zdrojovú publikáciu.
Roku 1997 bol medzinárodný štandard rozšírený pod názvom 690-2:1997 aj na elektronické dokumenty a ich časti. Rozšírenie sa na Slovensku prevzalo v roku 2001 ako norma STN ISO 690-2 (01 0197) Informácie a dokumentácia. Bibliografické citácie. Časť 2: Elektronické dokumenty alebo ich časti.

Odlišnosť s inými termínmi[upraviť | upraviť zdroj]

Termín bibliografický odkaz by sa nemal zamieňať s termínmi citácia, bibliografická citácia, čo je technika, metóda (postup, spôsob) spojenia bibliografického odkazu s tým miestom textu, ku ktorému sa bibliografický odkaz vzťahuje.
Bibliografický odkaz sa odlišuje aj od bibliografického popisu (základný stavebný prvok bibliografického záznamu v katalógoch knižníc, v bibliografiách a pod.), ktorý pripravujú knihovníci, bibliografi a indexátori, iným poradím bibliografických údajov a odlišnými pravidlami použitia interpunkcie.[1]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vo vydaní z roku 2011 je síce v nadpise použitý výraz bibliografický odkaz, ale v texte normy je namiesto toho použitý názov bibliografická citace. Anglické "citation" je preložené ako "citace" (teda bez adjektíva bibliografická).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c KATUŠČÁK, D.: Chrestomatia k základom bibliografie, 2006, s. 14.
  2. a b KIMLIČKA, Štefan: Príklady citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2, 2004, s. 2.
  3. HARČARUFKA, R. – HARČARUFKOVÁ, K.: Prehľad normy STN ISO 690 a STN ISO 690-2., 2002, kap. 5.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]