Bielovodské sedlo
| Bielovodské sedlo | |
| sedlo | |
 Vzadu v oblakoch je Ľadový štít a v popredí zelené trávnaté Bielovodské sedlo.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 024 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′34″S 20°05′05″V / 49,192819°S 20,084792°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Bielovodské sedlo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bielovodské sedlo (občas nazývané Nižné Bielovodské sedlo, dávnejšie Bialčanske sedlo, poľ. Białczańska Przełęcz, Niżnia Białczańska, Przełęcz, nem. Untere Froschscharte, Froschsattel, maď. Alsó Békáscsorba, Békásnyereg) je široké trávnaté sedlo v severnom vedľajšom hrebeni Rysov a severozápadnom hrebeni Veľkého Žabieho štítu, medzi Kopou nad Žabími vrátkami a Ovčími vežičkami vo Vysokých Tatrách. Jeho dva doly sú predelené Bielovodským hrbom.[1]
Dávnejšie cez sedlo viedol chodník z Doliny Rybieho potoka do Žabej doliny bielovodskej. V súčasnosti sedlo leží na poľsko-slovenskej hranici a nevedie ním turistický chodník.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Je odvodený od Bielovodskej doliny.[1]
Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]
Sedlo poznali oddávna pastieri a neskôr turisti.
Prvé známe výstupy do sedla:
- V lete: Edward Walery Janczewski, 25. júla 1909
- V zime: Jan Alfred Szczepański, 28. januára 1925
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Do sedla nevedie turistická značka.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Białczańska Przełęcz na poľskej Wikipédii.