Blúdivý prúd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Blúdivý prúd alebo menej vhodne bludný prúd je jav, ku ktorému dochádza, ak sú časti elektrického obvodu na viacerých miestach vo vodivom kontakte s okolitým prostredím. Keďže elektrický prúd tečie všetkými vodivými cestami a odpor prostredia nie je nekonečný, tečie časť elektrického prúdu z jedného miesta kontaktu do iného cez štruktúry okolitého prostredia a nie vodičom.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

K vzniku blúdivých prúdov dochádza najčastejšie pri uzemnených obvodoch (kontaktom je tu práve uzemnenie a okolitým prostredím pôda). Typickým príkladom je elektrifikovaná železnica, kde tvorí trolejové vedenie jeden vodič a koľajnice druhý. Blúdivé prúdy však vznikajú i v konštrukcii auta či v stenách domov pri nekvalitnej elektroinštalácii. Môže sa prejavovať napríklad blikaním žiaroviek, ktoré by mali byť vypnuté.

Dopady[upraviť | upraviť zdroj]

Najvážnejšie dopady majú blúdivé prúdy v okolí elektrifikovaných železničných tratí. Dôvodom sú veľmi vysoké prúdy, ktoré sú potrebné pre pohon vlakov. Blúdivý prúd tečie v zemi cestami najnižšieho odporu, vrátane kovových potrubí a vodivých prvkov stavebných konštrukcií. Na rozhraniach medzi vodičmi a vlhkou pôdou dochádza k elektrolýze, ktorá spôsobuje koróziu až deštrukciu kovových štruktúr uložených v zemi pozdĺž trate.

Trakcia využívajúca jednosmerný prúd je približne 100×[1] problematickejšia než striedavá, keďže v prípade striedavého prúdu si kovové konštrukcie rolu anódy a katódy periodicky vymieňajú s frekvenciou rovnou sieťovej, takže korózia je pomalšia (materiál, ktorý sa pri kladnej polarite uvoľní, sa pri zápornej naviaže). V prípade toku jednosmerného prúdu dochádza k trvalému rozrušovaniu konštrukcie v roli anódy.

Účinky blúdivých prúdov závisia na polarite zdroja. Ak je kladný pól v trolejovom vedení (resp. napájacej koľajnici) a záporný pól v koľajniciach, sú dopady korózie sústredené do okolia meniarní[2]. Toto zapojenie je majoritné, používa sa na železnici, v pražskom metre a na väčšine električkových tratí (napr. v Bratislave, Prahe, Moste, Plzni, Liberci, Olomouci).

V opačnom prípade (kladný pól v koľajniciach, záporný v trolejovom vedení) ku korózii dochádza v mieste, kde sa práve nachádza hnacie vozidlo, z dlhodobého hľadiska teda rovnomerne pozdĺž celej trate. S týmto zapojením sa stretneme mestách, kde v minulosti fungovala intenzívna nákladná električková doprava (Brno, Ostrava, Košice).

Obava pred dopadmi účinkov blúdivých prúdov na mestskú infraštruktúru a základy budov viedla pri stavbe londýnskeho metra k napájaniu vozidiel dvoma izolovanými napájacími koľajnicami namiesto jednej.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Základné ochranné opatrenia pre obmedzenie vplyvu bludných prúdov na mostné objekty pozemných komunikácií, JEKU s.r.o., Praha, 2008. 26. 3. 2010 dostupné online
  2. Jan Matouš: Problematika bludných proudů na koridorových tratí Českých drah. 26. 3. 2010 dostupné online