Bočný kanál (prítok Drieňovca)
| Bočný kanál | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Obec | Trebišov |
| Vznik | Dolný Zemplín |
| - poloha | Trebišov, Veľké (pole v Milhostove), Trebišovská tabuľa |
| - výška | 107 m |
| - súradnice | 48°39′55″S 21°42′06″V / 48,6652°S 21,7016°V |
| Ústie | Drieňovec |
| - poloha | Trebišov, Trebišovská tabuľa |
| - výška | 105 m |
| - súradnice | 48°38′37″S 21°42′28″V / 48,6437°S 21,7077°V |
| Dĺžka | 2,7 km |
| Hydrologický identifikátor | 4-30-10-490 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bočný kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín, v severozápadnej časti územia mesta Trebišov v okrese Trebišov v Košickom kraji. Je ľavostranným prítokom Trnávky v povodí Ondavy; má dĺžku 2,7 km. Hydrologický identifikátor: 4-30-10-490. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Východoslovenská rovina, geomorfologický podcelok Trebišovská tabuľa[2].
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká v nadmorskej výške 107 m n. m. v severozápadnej časti poľnohospodárskeho extravilánu mesta Trebišov (mesto) v okrese Trebišov v poli Veľké, v časti obce Milhostov, v geomorfologickom podcelku Trebišovská tabuľa.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od vzniku kanála tečie v priamke južným smerom poľnohospodárskym extravilánom, v nadmorskej výške 107 m n. m. priberá krátky bezmenný priamy kanalizovaný pravostranný prítok v podobe spojky od Ruskovského kanála, preteká cez pole Dolné Povrazy, v nadmorskej výške 106 m n. m. priberá bezmenný kanalizovaný pravostranný prítok, skrúca sa do juhovýchodného smeru, preteká cez pole Močiar a v nadmorskej výške 105 m n. m. severne od poľa Nová Koronč ústi do kanála Drieňovec ako jeho ľavostranný prítok. Drieňovec ďalej ústi do Trnavky. Bočný kanál má dva kanalizované prítoky.[3][4][5]
Bočný kanál vzniká a preteká v severozápadnej časti poľnohospodárskeho extravilánu mesta Trebišov, ústi do kanála Drieňovec v okrese Trebišov v Košickom kraji, v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina, v geomorfologickom podcelku Trebišovská tabuľa[6].
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivácia pomenovania vodného toku Bočný kanál na území mesta Trebišov má pôvod v polohe kanála, ktorý bol v čase pomenovania a z pohľadu pomenúvateľa lokalizovaný bokom, na bočnej strane, na postrannej časti organizmu. Z apelatíva bok rozšírením o formant -ný a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Bočný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7]. Hydronymum Bočný kanál bolo štandardizované v roku 1975[8]. V čase štandardizačného procesu názov vodného toku Bočný kanál nebol v kategórii slovenskej hydronymie jedinečným hydronymom na Slovensku; bolo päť homonymných štandardizovaných názvov kanálov Bočný kanál, čo musela aplikačná hydrologická prax riešiť: okrem kanála Bočný kanál ešte prítok Moľvianskeho kanála, prítok Šíravského kanála, prítok Paríža a prítok Obecného kanála.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] Archivované 2022-01-31 na Wayback Machine [cit. 2022-01-30].
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-26]
- ↑ Priebeh vodného toku Bočný kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-27].
- ↑ Geografické názvy okresu Trebišov A22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 11, 12, 77, 84, 85. ISBN 80-900509-1-5.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 14, 58. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 11. Bratislava 1976. 79-002-76.