Bohemund Tarentský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gustave Doré: Bohemund zachraňuje v boji Tankreda z Hauteville

Bohemund Tarentský (* medzi 10521058, San Marco Argentano - † 1111, Canosa di Puglia) bol taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy..

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako syn Roberta Guiscarda Viscardi, vojvodu z Puglie, Kalábrie a Sicílie a prostej normanskej ženy Albegardy z Buonalberga.

Pre cirkevnú neoprávnenosť manželského zväzku nepoznáme presný dátum jeho narodenia. Odhaduje sa na obdobie medzi rokmi 10521058.

Jeho pôvodné meno bolo Marek, ale pre svoj rýchly rast ho začali nazývať Bohemund (podľa obra Boamunda).

Svoje prvé bojové skúsenosti ako samostatný veliteľ zaznamenal po boku svojho otca, pri ich prvej spoločnej výprave cez Jadranské more. Bohemund mal vtedy okolo osemnásť rokov.

V Júni roku 1081 vyrazil s otcom na druhý výpravu proti Byzancii. Vylodili sa pri meste Dyrrhachia. Vo februári 1082 mesto dobyli, načo vyrazili na pochod smerom ku Konštantínopolu, ku sídelnému mestu cisára Alexia I. Pre nepriaznivé okolnosti však Byzanciu opustil najskôr sám Robert Guiscard Viscardi a po úspešných bojoch, ale pre politickú diplomaciu v prospech Alexia I. v roku 1084 aj sám Bohemund Tarentský. O rok neskôr otec so synom porážajú na mori Benátčanov, čím im vrátili ich intrigovanie s Alexiom I. a opäť vyrážajú proti Byzancii aby dobyli späť stratené dobyté územia. 17. júla 1085 zomiera v Kefalónii Robert Guiscard Viscardi. Pre Bohemunda nastalo obdobie kedy musel po návrate domov, čeliť vlastným rodovým nezhodám a mnohým mocenským bojom. V roku 1096 sa ale všetko urovnalo, keď rodinu spojil boj proti vzbúrenému mestu Amalfi. V tomto období stretáva Bohemund prvých križiakov a pohľad na ich blýskajúcu sa zbroj, vlajúce praporce a križiacku odhodlanosť, hraničiacu s fanatizmom mu doslova učaruje.

Boje pod križiackou vlajkou[upraviť | upraviť zdroj]

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

O posledných rokoch života Bohemunda Tarentského nevieme takmer nič. Po opustení Antiochie a prenechaní vlády sa o mesto stará jeho synovec Tankred. Je vysoko pravdepodobné, že Bohemund, tento starý bojovník zomrel unavený z dlhých ciest a nespočetného množstva bitiek. Stalo sa tak v marci roku 1111. Bohemund Tarentský po sebe zanechal jediného žijúceho potomka, dvojročného Bohemunda II., ktorý zdedí i Antiochijské kniežatstvo, ktorého sa ujal ako osemnásťročný. Okolo roku 1118 bolo Bohemundovo telo prevezené do mauzólea katedrály sv. Sabiny v Canose di Puglia s prostým náhrobným nápisom na kamennej dlažbe, BOAMUNDUS.