Brunírovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Brunírovanie alebo brunovanie (z nem. brünieren alebo bräunieren) alebo čiernenie kovov je povrchová úprava kovu, ktorá obmedzuje povrchovú koróziu. Používa sa na úpravu náradia, nástojov, strelných zbraní alebo kovových starožitností. Podľa zloženia základného kovu je výsledný povrch modročierny až hnedočierny.

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

Postup spočíva v nanášaní tenkých oxidických vrstiev tvorených zmesnými oxidmi (FeO a Fe3O4) ponorením do roztoku kyselín, hydroxidov alebo horúcej alkalickej taveniny, napríklad zmesi hydroxidu sodného a dusitanu sodného. Na rozdiel od bežnej hrdze (Fe2O3) ktorá sa odlupuje od materského kovu, ostávajú čiernením vytvorené oxidy prichytené na kove a zabraňujú ďalšej oxidácii. Takto zušľachtený povrch sa pokrýva ochrannou vrstvou oleja alebo laku.