Commedia dell’Arte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Talianska skupina potulných hercov na obraze Antoina Watteau.

Commedia dell’arte (CDA) je druh ľudového, profesionálneho divadla v Taliansku. Nevieme kedy presne vzniklo ale rozšírilo sa v polovici 16. storočia a jestvuje až do 18. storočia. Hrala sa v miestom nárečí a preto bola ľudovo zrozumiteľná a aktuálna. Základom je improvizácia (Text nebol vopred daný, existuje len kostra príbehu na základe ktorej sa improvizuje.) a pevné herecké typy (Každý herec hral celý život tú istú postavu ktorá mala svoj kostým, masku a charakter.) . Každý herec musel byť výborný tanečník, akrobat a rozprávač. Herci poznali repliky ktoré na divákov zaberie. Dramatické akcie boli také prudké že divákom nedovolili vydýchnuť. Pre úspech tohoto divadla bola najpodstatnejšia súhra kolektívu ktorá vychádzala zo sebadisciplíny hercov. CDA sa síce neujala ako reprezentačný typ divadla ale mala vplyv na Goldoniho a Moliera ktorý priviedli improvizáciu do písaných textov ďalej využili typovosť postáv a aj ich postavy mali jednu základnú vlastnosť okolo ktorej sa točí všetko ostatné. Negatívum CDA je to že opakovaný vtip už nie je vtipom a prestala vychádzať z potrieb spoločnosti.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Nebolo dôležité prostredie v ktorom sa hralo, dôležité boli postavy a kostýmy. Išlo o komédiu ľudských typov, ktoré tie boli stále a nemenné. Napr. sluhovia (zanni) – Brighella a Arlecchino – vytvárali zápletku a posúvali ho dopredu; starci (vecchi) – Dottore (karikatúra lekára alebo právnika, učenca z Bologne) a Pantalone (kupec) sa stali obeťami posmeškov a žartov. Ďalšími postavami boli Capitano – chvastúnsky vojak, ktorý mal vždy úspech u žien; smutný a melancholický Pierrot a iné.