Crystal Palace (budova)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Crystal Palace v Hyde Parku
Crystal Palace (1851)
Kráľovná Viktória otvára výstavu v Crystal Palace
Sklenená fontána v Crystal Palace (1851)

Crystal Palace (dosl. Krištáľový palác) v Londýne bol postavený v roku 1851 v Hyde Parku Josephom Paxtonom (18031865) na účely 1.medzinárodnej výstavy usporiadanej v Londýne. Pomenovanie stavby vzniklo v satirickom magazíne Punch.

Čo predchádzalo 1.medzinárodnej výstave[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká Británia bola v danej dobe silná politická a hospodárska veľmoc. Britský trh ponúkal množstvo výrobkov ale nevedel ich priamo porovnať v medzinárodnom meradle. A tak vznikol nápad usporiadať medzinárodnú výstavu. Hlavnú zásluhu na usporiadaní 1.medzinárodnej výstave mal princ Albert, ktorý bol prezidentom kráľovského spolku pre umenie, remeslo a obchod. Na svetovej výstave sa mali, v medzinárodnej konkurencii, preukázať kvality britských produktov a zároveň zväčšiť odbyt produktov do celého sveta.

Podmienky súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1849 bola vypísaná súťaž a boli zadefinovane podmienky, ktoré boli kladené na stavbu budovy. Priestor na umiestnenie stavby bol Hyde Park. Na tejto ploche mali byť umiestnené univerzálne výstavné budovy, ktoré mali byť postavené vo veľmi krátkom čase a mali spĺňať požiadavku demontovateľnosti celého objektu tak, aby po skončení výstavy bolo možné celú budovu premiestniť. Výstavná plocha mala vytvárať jeden priestor, ktorý bolo možné deliť mobilnými priečkami. Bolo potrebne sa zmestiť do rozpočtu 100 000 libier. Z 233 návrhov na stavbu bol nakoniec vybratý návrh, ktorý bol dodatočne odovzdaný do súťaže záhradným architektom Josephom Paxtonom.

Autor víťazného návrhu Joseph Paxton a jeho inšpirácia[upraviť | upraviť zdroj]

Súťaž vyhral Joseph Paxton, ktorý bol záhradným architektom v Derbyshire. Výnimočnosť jeho návrhu bola založená na princípe stavby skleníkov, s ktorými mal Paxton bohaté skúsenosti. Joseph Paxton sa pri návrhu inšpiroval listami Viktorie kráľovskej. Ide o obrovské lekná, ktoré majú priemer cez 2 m. Majú rebrovitú štruktúru a tá ovplyvňuje ich vysokú nosnosť tak, že sú schopné uniesť človeka.

Architektonický popis budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Celá budova bola vyrobená z prefabrikovaných dielcov, ktorých montáž bola jednoduchá a demontovateľná. Pozostávala z liatinových pilierov a výplňou bolo sklo. Rozmery budovy boli 564 m (symbolických 1851 ang. stôp) x 124 m. Bol uplatnený modul 24 x 24 stôp. Dá sa povedať, že išlo o typ bazilikálneho pôdorysu s jednou hlavnou a dvoma vedľajšími loďami v strede prekríženými transeptom. Práve tu bol umiestnený hlavný vstup do budovy. Opakovaním rovnakých stavebných prvkov sa docielil zvláštny výraz budovy. Hlavná loď bola zastrešená oblúkovou strechou a z každej strany boli dve bočné lode zastrešené rovnou strechou, kde krytina bola nahradená sklom. Hlavný vstup bol umocnený oblúkovou strechou, ktorá bola vyvýšená nad celou konštrukciou strechy. Rovnaké prefabrikované dielce boli namaľované rovnakou farbou: žltou, modrou a červenou v pomere 5:3:8. Interiér bol riešený ako univerzálny výstavný priestor, ktorý bol predelený len ľahkými mobilnými stenami. Napriek mocnému emotívnemu zážitku, ktorý stavba zanechávala v návštevníkoch, bola v mnohých smeroch nedomyslená hlavne staticky a zanedbaná bola tiež rozťažnosť liatiny pri konštrukcii takýchto rozmerov.

Presídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Život budovy Krištáľového paláca bol obmedzený na čas trvania medzinárodnej výstavy a to bolo šesť mesiacov. Po uplynutí tohto času sa musela budova demontovať a presídliť. Bola presídlená na Sydenham. Pri znovu postavení bola budova upravená, zväčšená a boli odstránené niektoré problémy.

Úpadok budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Postupne sa však Krištáľový palác stal súčasťou každodenného života a začala sa strácať jeho výnimočnosť. Taktiež začali chýbať financie na údržbu celej stavby. Do určitej miery môže za úpadok aj fakt, že Krištáľový palác bol v nedeľu, keď ho mohlo navštíviť najviac ľudí zatvorený. Bolo povedané, že v nedeľu by sa nemali robiť žiadne práce okolo paláca a ľudia, ktorí ho chcú vidieť tak ich ma pustiť zamestnávateľ z práce cez týždeň. Bolo nepravdepodobné, že by sa to stalo skutočnosťou. V roku 1866 zachvátil palác požiar, ktorý zničil jednu jeho čas. Aj keď sa oheň podarilo uhasiť nebol palác už prestavaný do pôvodného stavu. Naďalej slúžil na výstavné účely a ako múzeum až do roku 1936 keby 30. novembra podľahol ohňu. Zánik významného architektonického diela sledovalo tisíce ľudí, lebo oheň bolo vidieť na míle ďaleko. Winston Churchill keď to videl vraj poznamenal: „toto je koniec jednej epochy“.

Ovplyvnenie nasledujúcej architektúry[upraviť | upraviť zdroj]

Krištáľový palác sa vpísal do dejín architektúry a stal sa významným medzníkom, ktorý ovplyvnil jej ďalší vývoj. Dovtedy nezvyčajné konštrukčné riešenie dalo smer ďalšiemu vývoju a ukázalo smerovanie novej architektúry. Princíp skeletového konštrukčného systému sa začal naplno rozvíjať a ukazovať nové obzory.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]