Cykasorasty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cykasy
Cycas inflorescence.jpgCycas revoluta - samčia rastlina
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae, Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Nahosemenné Gymnospermae
Oddelenie Cykasorasty Cycadophyta
Trieda (classis) Cykasy Cycadopsida
Rad (ordo) Cykasotvaré Cycadales
Vedecký názov
Cycadophyta
Dumortier, 1829

Cykasorasty (Cycadophyta) sú oddelenie nahosemenných rastlín. Oddelenie obsahuje jednu triedu cykasy (Cycadopsida) a jeden rad cykasotvaré (Cycadales). Rastliny tvarom pripomínajú palmy, sú však príbuzné papradiam, od ktorých sa odlišujú tým, že sa rozmnožujú semenami.

Znaky cykasorastov[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to dlhoživúce dreviny podobné palmám. Najväčší druh je Lepidozamia hopei, ktorý žije v Austrálii a dosahuje výšku 20m. Listy majú veľké a perovité. Ich korene žijú v symbióze so sinicami, ktoré dokážu viazať vzdušný dusík a taktiež produkujú neurotoxín β-metylamíno L-alanín (BMAA), ktorý sa ukladá v semenách cykasov.

Cykasy sú hmyzoopelivé a dioecické (jednopohlavné). Samčia rastlina môže mať jednu, alebo viac samčích šištíc, ktoré sa skladajú z pomerne veľkých plodolistov s veľkým počtom peľníc. Peľ po opelení vytvára peľový vačok s 1 nástennou bunkou a 2 samčími pohlavnými bunkami. Samčia pohlavná bunka cykasov je asi najnezvyčajnejšou bunkou v rastlinnej ríši. Je mimoriadne veľká, dosahuje až 0,4 mm a môže mať až 70000 bŕv. Samotný proces oplodnenia trvá veľmi dlho, aj niekoľko rokov.

Samičia rastlina tvorí len jednu samičiu šišticu (extistuje len málo výnimiek), s dvoma alebo viacerými vajíčkami na každom megasporofyle. Vajíčka vznikajú z materskej bunky vajíčok (megaspór), ktorá sa rozdelí na 4 bunky, pričom 3 odumierajú a prežíva iba jedna z nich. Vyživovacie pletivo vajíčka (endosperm) majú cykasorasty veľké a dobre vyvinuté.

Šištice väčšiny druhov produkujú teplo (sú o niekoľko stupňov teplejšie od okolia). Niektoré semená sú plávajúce a môžu sa rozširovať cez more, niektoré vnútrozemské druhy majú jedlý obal (sarcotesta), ktorý slúži ako potrava pre zvieratá ktoré rozširujú semená trusom.

Fylogenetický pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé cykasy sú známe z permu. Najväčšiu diverzitu dosiahli v počas triasu ale hlavne v jure, keď spolu s Gingophyta a Pinophyta dominovali vtedajšej flóre. Fosílie z toho obdobia sú známe zo všetkých kontinentov (napr. rody Nilssonia, Ctenis a Pseudoctenis). Z kriedy je známy fosílny druh Sanchycycas gigantea (nájdený v Japonsku), ktorý patril k najväčším druhom cykasov. Vo vrchnej krieda a na prelome kriedy a terciéru došlo k vymretiu viacerých rodov a druhov.

Fosílne (pravé) cykasorasty zahrňujú minimálne 19 rodov. Fosílie cykasorastov sú však niekedy ťažko rozlíšiteľné od fosílií radu Bennettitales (nazývané aj cykadeoidy), ktoré však majú pravdepodobne bližšie ku Gnetophyta, alebo Magnoliophyta.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozšírenie cykasoratov

Cykasy sa vyskytujú v tropickom pásme a zasahujú až do subtrópov. Z recentných (dnes žijúcich) cykasov je známych približne 300 druhov v 10-12 rodoch. Mnohé druhy boli opísané pomerne nedávno (keďže práve tropické pásmo je najmenej prebádané). V Ázii zasahuje najďalej na sever najznámejší rod Cycas (východná Čína a Japonsko), v Amerike zasahuje najďalej na sever rod Zamia. Najďalej na juh zasahujú rody Encephalartos (Južná Afrika) a Macrozamia (Austrália).

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Cykasotvaré:

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]