David Jonathan Gross

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
David Jonathan Gross
David Jonathan Gross
americký fyzik a strunový teoretik

Narodenie 19. február 1941 (73 rokov)
Washington, DC, USA
Nositeľ Nobelovej ceny

David Jonathan Gross (* 19. február 1941, Washington D.C., v) je americký fyzik a strunový teoretik. Spolu s Frankom Wilczekom a Davidom Politzerom bol v roku 2004 ocenený Nobelovou cenou za fyziku za ich objav asymptotickej voľnosti kvarkov.

V roku 1973 pracoval Gross ako mladý, 31-ročný profesor fyziky na Princetonskej univerzite. Spolu so svojím prvým, 21-ročným postgraduálnym študentom Frankom Wilczekom objavili asymptotickú voľnost, podľa ktorej sa sila silnej interakcie medzi farebnými kvarkami zoslabuje až k nule, ak sa kvarky k sebe približujú. Veľmi blízke kvarky sa chovajú ako voľné častice. Tento výpočet, ktorý nezávisle vykonal aj David Politzer na Harvardskej univerzite, bol kľučovým pre rozvoj kvantovej chromodynamiky, teda teórie interakcií medzi kvarkami.

Gross s Jeffom Harveyom, Emilom Martincom a Ryanom Rohmom (štvorica prezývaná Princetonské sláčikové kvarteto) tiež v roku 1985 formulovali heterotickú teóriu strún.

Gross získal bakalársky a magisterský titul na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Doktorát PhD mu udelila Kalifornská univerzita v Berkeley v roku 1966. Na Harvarde pracoval ako Junior Fellow, aby potom prešiel na Princetonskú univerzitu, kde bol profesorom do roku 1997. Medzi Grossovými oceneniami nájdeme štipendium MacArthurovej nadácie z roku 1987, Diracovu medailu z roku 1988. V súčasnej dobe je Gross riaditeľom Kavliho inštitútu pre teoretickú fyziku (KITP) v kalifornskej Santa Barbare, kde zároveň drží Gluckove predsedníctvo medzi teoretickými fyzikmi.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]