Hugh David Politzer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Hugh David Politzer
americký teoretický fyzik
Narodenie31. august 1949 (74 rokov)
New York, New York, USA
Alma materUniversity of Michigan
Harvard University

Hugh David Politzer (* 31. august 1949, New York, New York, USA) je americký teoretický fyzik.

V roku 2004 získal Nobelovu cenu, spolu s Davidom Grossom z Kalifornskej univerzity a Frankom Wilzcekom, „za objav asymptotickej voľnosti v teórii silnej interakcie“.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v New Yorku. Jeho rodičia Alan a Valerie Politzer boli doktori a pochádzali z Československa. Po druhej svetovej vojne emigrovali do USA. Navštevoval strednú školu Bronx High School of Science a ukončil ju v roku 1966. Svoj bakalársky titul obdržal na Michiganskej univerzite v roku 1969 a doktorát z Harvardovej univerzity pod vedením Sidneyho Colemana v roku 1974.

Vo svojom prvom uverejnenom článku z roku 1973 opísal fenomén asymptotickej voľnosti: čím bližšie sú k sebe kvarky, tým slabšie medzi nimi budú pôsobiť silné jadrové sily[2]

Keď sa kvarky nachádzajú v extrémnej blízkosti, jadrová sila medzi nimi je tak slabá, že sa správajú skoro ako voľné častice. Tento záver, nezávisle objavený v približne rovnakom čase Grossom a Wilczekom na Princetonskej univerzite, bol mimoriadne dôležitý pre rozvoj kvantovej chromodynamiky. S Thomasom Appelquistom hral Politzer taktiež ústrednú rolu pri predpovedi „charmonia“, subatomárnej častice tvorenej charmovým kvarkom a charmovým antikvarkom.

Bol členom tzv. Harvardskej spoločnosti pre vybraných študentov od roku 1974 do roku 1977, keď prešiel na Kalifornský technologický inštitút, kde v súčasnosti pôsobí ako profesor teoretickej fyziky. V roku 1989 účinkoval v menšej role vo filme Fat Man and Little Boy ako fyzik Robert Serber z Projektu Manhattan.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Official Nobel site [online]. [Cit. 2008-03-17]. Dostupné online. (anglicky)
  2. H.D. Politzer. Reliable perturbative results for strong interactions?. Physical Review Letters, 1973, s. 1346–1349. DOI10.1103/PhysRevLett.30.1346.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]